TRIPOLIS, TEL AVIV. Líbya sa, zdá sa, úplne očistila od svojej pochybnej minulosti.
Včera sa s líbyjským vodcom Muamarom Kaddáfím stretla šéfka americkej diplomacie Condoleezza Riceová. Návštevu označila za historickú a priznala, že v mnohých môže jej stretnutie s Kaddáfím vyvolať nepríjemné pocity.
Obete sa nedočkali
Hlavne v príbuzných obetí líbyjských protiamerických teroristických útokov. A to nielen pre to, že Líbya im ešte stále nedoplatila odškodné.
Líbya sa „preradila“ do kategórie slušnejších štátov potom, čo po americkej invázii do Iraku v roku 2003 oznámila, že sa vzdáva programu zbraní hromadného ničenia. Tiež priznala zodpovednosť za atentáty na lietadlo PanAm, ktoré spadlo pri škótskom Lockerbie, a na obľúbenú diskotéku amerických vojakov v Berlíne. Vlani sa vzťahy medzi Západom a Líbyou oteplili potom, čo Tripolis vydal bulharské sestričky a palestínskeho lekára odsúdených na trest smrti za údajné nakazenie detí vírom HIV.
Demokracia to nie je
Napriek tomu líbyjský režim nemožno ani zďaleka označiť za demokratický. V čase, keď si Riceová podávala ruku s Kaddáfím, sedelo v líbyjských väzniciach veľa odporcov jeho režimu. A hoci Líbya spolu s Američanmi v Bezpečnostnej rade OSN napríklad hlasuje za protiiránske rezolúcie, nevie sa celkom presne, aké sú jej skutočné ciele.
Riceová je prvou americkou političkou, ktorá prichádza do Líbye po viac ako 50 rokoch. Excentrický Kaddáfí sa netají sympatiami k „Leezze“, ako ju nazýva. „Milujem ju. Veľmi ju obdivujem, som na ňu hrdý, lebo je černoška afrického pôvodu,“ povedal pre al-Džazíru.
Líbya za záujem sveta vďačí aj nerastnému bohatstvu. Potom, čo s Líbyou obchodujú Európania, by sa na miestne trhy radi dostali aj americké firmy.
