KOŠICE, BRATISLAVA. Zlyhanie techniky sa podľa slovenských expertov na autobusy i vodičov javí v prípade havárie v chorvátskom Gospiči menej pravdepodobné. Mikrospánok a zlyhanie techniky sú dve hlavné vyšetrovacie verzie, ktoré preverujú experti v Chorvátsku.
Vyšetrovanie je ešte len na začiatku. „Bežný čas na určenie príčin havárie autobusu sú jeden až dva mesiace,“ hovorí Maroš Harach, zvolenský policajný vyšetrovateľ, ktorý minulý rok objasňoval príčiny havárie autobusu s folkloristami z Hriňovej.
Expert – výrobca
Jan Vodstrčil pozná autobusy Karosa ako šéf technickej homologácie v spoločnosti Iveco, ktorá má bývalú českú Karosu, skutočne detailne. Z jeho slov vyplýva, že ak by aj autobus pri Gospiči dostal defekt, nemal by mať ani pri rýchlosti 100 kilometrov za hodinu problém bezpečne spomaliť.
Potvrdzuje to aj prezident Slovenskej únie vodičov Ján Mlynár. „Každý profesionálny vodič by aj počas jazdy defekt na zadnej náprave, na ktorej sú štyri kolesá, bez problémov zvládol. Aj pri stokilometrovej rýchlosti nie je problém autobus s prasknutou pneumatikou vyrovnať.“
Jazda s prasknutým kolesom by podľa neho zanechala stopy na vozovke. „A nič také sa tam nenašlo,“ hovorí.
Zo skúseností českého výrobcu autobusov tiež vyplýva, že defekt jednej pneumatiky nemôže viesť k strate stability a nekontrolovanému vybočeniu vozidla mimo vozovky. Zo svojej dráhy výrazne vybočil aj košický autobus, nestratil však pritom stabilitu.
Niektorí cestujúci si spomínajú, že počuli ranu v zadnej časti, kde má autobus na každej strane dve kolesá. Ale aj keby praskla jedna pneumatika, tá druhá istý čas vydrží a vodič môže zastaviť.
Pri obhliadke vyzerali zadné pneumatiky nepoškodené. Zničená bola pravá predná pneumatika – to však pravdepodobne súviselo s nárazom do piliera.
Vodstrčil pripomína, že prerazenie prednej pneumatiky sa bežne testuje pri rýchlosti sto kilometrov za hodinu. „Vodiči po takomto simulovanom defekte zastavia bez problémov.“
Pri rýchlom defekte prednej pneumatiky to ťahá autobus do strany, kde zlyhala guma. Na niečo také si cestujúci z autobusu nespomínajú.
Ak príde k strate tlaku v jednej zo zadných pneumatík, autobus sa začne vlniť. Ani vtedy však vozidlo nemusí byť neovládateľné.
Mikrospánok
Mlynár je presvedčený, že nehodu zapríčinil buď mikrospánok, alebo zdravotný problém vodiča. Ten mal 64 rokov. Rozhodujúcim dôkazom by mal byť záznam z tachografu. „Tam sa jednoznačne prejaví, či vodič išiel plynulo, alebo v krátkom slede uberal a pridával plyn. Tým sa mikrospánok prejavuje.“
Prepravca Viliam Turan, Jozef Sliva zo Slivatour aj Vodstrčil sa zhodujú, že najväčšie riziko mikrospánku hrozí nadránom, približne od tretej do siedmej ráno. Autobus narazil pred šiestou ráno.
„Nehoda bola v podstate najhoršou možnou pre akékoľvek vozidlo – náraz v maximálnej rýchlosti do betónového stĺpu, ktorý sa nedeformuje. Taký náraz by nevydržal ani armádny obrnenec,“ hovorí Vodstrčil.
Kľúčový dôkaz – tachograf
Tachograf a tachografový krúžok umožňuje presne popísať priebeh jazdy, vyšetrovatelia ho prirovnávajú k čiernej skrinke lietadla. Zaznamenáva aj reálny čas jednotlivých úkonov vodiča:
rýchlosť jazdy
prestávky
náhle brzdenie
náraz
Vyčítať sa z neho dá aj prípadný mikrospánok vodiča
(jkr)
Slovensko smúti
Na deň štátneho smútku, ktorý trvá do dnešného poobedia, stávkové spoločnosti zatvorili pobočky a televízie nezaradili do vysielania zábavný program.
Odvčera vejú štátne vlajky len na pol stožiara. Štátny smútok si takto uctili všetky štátne inštitúcie. Nie všetky ich vyvesili správne podľa protokolu.
Pred Úradom vlády namiesto vlajok viali zástavy použité vo forme koruhvy. Štátny znak sa nachádza vo zvislej úrovni. Odborník Jarolím Antal hovorí, že ide o nižšiu úroveň zástavy, ktorá by nemala vôbec visieť.
Hovorkyňa predsedu vlády Silvia Glendová najprv tvrdila, že ide o vlajky. Riaditeľ tlačového oddelenia Braňo Ondruš neskôr priznal, že ide o zástavy, no upozornil, že stiahnutá vlajka veje na streche budovy Úradu vlády.
„Je to nedôstojné. Tieto veci by sa mali robiť pietne,“ hovorí Antal. Slovenské inštitúcie sa podľa neho ešte nenaučili používať štátne symboly.
„Správne by mala byť vlajka zavesená na vysokom stožiari na lane a mala by byť spustená do polovice stožiara. Takto je to pred prezidentským palácom. Ani pred ministerstvom zahraničných vecí nie sú správne spustené vlajky do pol stožiara.“
Počas štátneho smútku sú zakázané hazardné hry. Týka sa to stávok, kasín a automatov, nie číselných lotérií. „Nie sme zo zákona povinní zastaviť lotériové hry a pobočky Tiposu sú otvorené,“ povedala hovorkyňa spoločnosti Tipos Barbara Písecká. Zatvorili len internetovú herňu.
V stávkových kanceláriách zastavili príjem vkladov, stávok, vyplácanie výhier, žrebovania. Kancelárie sa znovu otvoria dnes o dvanástej hodine.
Verejnoprávna televízia aj Markíza nezaradili do včerajšieho večerného programu zábavné programy.
Televízia Joj včera prerušila o dvanástej hodine na minútu vysielanie a uviedla spomienkový klip, svoj program si ponechala. „Program sa meniť nebude. Ďalšie vysielanie pokračuje podľa pôvodnej ponuky,“ povedala hovorkyňa televízie Tatiana Tóthová.
Zábavná reklama v televíziách zostane. Slovenská televízia odôvodnila ponechanie spotov externým dodávateľom reklamy. Joj vraj nemá v reklame zábavu. Ani Markíza vysielanie zábavných reklamných spotov nezmení.
Ján Glovičko
Košice vyhlásili zbierku pre obete
Mesto Košice s U. S. Steel zriadili konto pomoci pre pozostalých a účastníkov tragickej havárie.
Štrnásť sviec a bielych ruží, pódium obtiahnuté čiernym súknom, smútočná kvetinová výzdoba a hudba. V budove Košickej radnice môžu Košičania zápisom do kondolenčnej knihy prejaviť sústrasť obetiam autobusovej tragédie.
Košická radnica vyzvala obyvateľov mesta, aby solidárnosť s pozostalými a smútok nad stratenými životmi vyjadrili počas troch dní. Smútok ukončí v piatok ekumenická bohoslužba.
Mesto spolu s najväčším podnikom v meste, s U. S. Steel, zriadilo konto pomoci obetiam a pozostalým. Spoločnosť prispeje jedným miliónom korún. Na účet prispeje aj mesto. O výške sumy rozhodnú poslanci na zajtrajšom mimoriadnom mestskom zastupiteľstve.
Pozostalí dostanú jednorazový príspevok na pohreb 36-tisíc korún na obeť. Zraneným účastníkom zájazdu poskytnú 20-tisíc korún.
„Účet sme zriadili, aby každý občan Košíc či Slovenska mohol prispieť akoukoľvek čiastkou. Aj tí, ktorí prežili, budú potrebovať podporu,“ povedal riaditeľ odboru vonkajších vzťahov U. S. Steel Ján Bača. Radnica zverejní číslo účtu hneď po jeho otvorení.
Mikuláš Jesenský
Pohľadu sa vdovec obáva
Pre čerstvú dôchodkyňu Kláru Floriánovú bol každý deň, keď v spoločnosti priateľov cvičila aerobik, sviatkom. Na zájazd do Chorvátska išla s partiou prvýkrát. „Tešila sa ako malé dieťa,“ spomína manžel Karol. Manželka sa venovala aerobiku takmer desať rokov dvakrát do týždňa. „To bolo pre ňu sväté.“ Pani Klára sa ako učiteľka na výjazdoch jej skupiny k moru roky nezúčastnila, pretože bývali mimo letných prázdnin.
„Už od mája, keď išla do dôchodku, snívala, ako v septembri pocestuje do Chorvátska.“ Prehovárala aj manžela, nakoniec presvedčila sestru.
Karol Florián sa o smrti dozvedel až v nedeľu večer na košickom letisku, kde dopravili 26 účastníkov zájazdu.
„V nedeľu som viackrát telefonoval na ministerstvo zahraničných vecí. Nevedeli mi nič povedať. “
Florián sa o tragickom konci dozvedel od psychológov, ktorých na letisku zabezpečilo mesto. „Boli tam psychológovia z Psychosociálneho centra mesta Košice. Osobne nás kontaktovali, ponúkli pomoc. Oni mi veľmi šetrne oznámili, že manželka nie je medzi živými. Poskytli mi všetky informácie, ktoré som na linke ministerstva nezískal.“
Klára Floriánová bola na rozdiel od väčšiny účastníkov zájazdu poistená v poisťovni Kooperatíva. Mala celoročné poistenie k platobnej karte. „Boli nesmierne ústretoví.“ Súčasťou poistky je aj preprava pozostatkov v prípade úmrtia v zahraničí. Potrebné sú doklady, najmä úmrtný list, ktorý musia vystaviť v Chorvátsku. Podmienkou je ich preklad do slovenčiny.
Vdovec vie, že chorvátske úrady identifikovali už všetkých mŕtvych. Obáva sa, že bude musieť podstúpiť tento akt. „Čítal som, že zo štrnástich obetí bezpečne identifikovali len dve. Netuším, ako ten pohľad znesiem.“
Mikuláš Jesenský
Sanitky z Gospiča priviezli päť žien
Do Košíc mala včera neskoro večer doraziť z chorvátskej nemocnice v Gospiči sanitka so štyrmi ženami z havarovaného autobusu. Piata žena mala v sprievode lekárov docestovať zvlášť dnes ráno. Ďalší štyria ľudia s vážnejšími zraneniami sú v nemocniciach v Záhrebe a Rijeke. O život ďalej bojuje ťažko zranená Slovenka.
Stav dvoch žien, ktoré sú po prevoze lietadlom od nedele v košickej nemocnici, je stabilizovaný. Jedna dnes zrejme podstúpi operáciu komplikovanej zlomeniny ramennej kosti.
(čtk)
Autor: Mikuláš Jesenský © SME
