PARÍŽ, BRUSEL. V strategickej partii o postsovietsky priestor, ktorú v auguste rozohralo Rusko v Gruzínsku, včera pokračovali Európania a tentoraz sa hralo o Ukrajinu.
Bez pozvánky a bez víz
Štáty únie použili neporovnateľne jemnejšie nástroje: Kyjevu ponúkli politicko-ekonomický magnet, ktorý má štyridsaťmiliónovú krajinu na pomedzí Západu a Ruska udržať blízko k únii. Pozvánku do klubu však Ukrajinci nedostali.
Francúzsky prezident a tento polrok i šéf únie Nicolas Sarkozy ukrajinskému spoločníkovi Viktorovi Juščenkovi včera v Paríži sľúbil asociačnú dohodu - pakt, ktorý má priniesť Ukrajincom bezvízové cestovanie do únie a ukrajinským firmám otvoriť jej trh. Uzatvorená by mohla byť už budúci rok.
Zmluva sa stane právne najvyšším zväzkom medzi Ukrajinou a úniou a platná bude desať rokov. Rovnaké asociačné dohody podpísali v minulosti všetci nováčikovia v únii a stali sa predstupňom na ich terajšie členstvo. Únia si však dala pozor, aby Kyjevu nenaznačila, že aj jej asociačná dohoda vedie k tomu istému cieľu.
„Je to maximum, ktoré môžeme teraz urobiť; verím, že i toto je zásadný krok,“ povedal Sarkozy. Napriek tomu Juščenko včerajšiu schôdzku únia-Ukrajina označil za historický summit.
Rozdelená únia
Deväť štátov vrátane Švédov, Poliakov, Britov a Čechov tlačilo na to, aby sa Juščenko vrátil z Paríža aspoň so sľubom „európskej perspektívy“ pre svoju krajinu, keď už nie s členstvom - čo v žargóne Bruselu znamená „možné členstvo“.
Benelux a Nemecko však boli tvrdo i proti tomuto. Búrka sa krátko strhla aj o to, do akej miery zmeniť európske korene Ukrajiny či spoločnú históriu oboch partnerov.
Spor odráža tradičné rozdelenie v únii vo vzťahu k postsovietskym republikám. Kým nové štáty sa ich snažia pripútať k euroatlantickému bloku, niektoré západoeurópske krajiny ich považujú za bezpečnostnú či strategickú hrozbu.
Mnohých zneisťuje i politická nestabilita, symbolizovaná ďalším rozpadom vládnej koalície minulý týždeň.
Rusi sa stýkajú so separatistami
Moskva chce vytvoriť v Južnom Osetsku a Abcházsku svoje veľvyslanectvá. Vojakov v regiónoch ponechajú.
Rusko včera nadviazalo prvé oficiálne kontakty s dvomi odtrhnutými regiónmi Gruzínska. S Južným Osetskom a Abcházskom tiež Moskva uzatvorila zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci. Oznámil to ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.
Vzťahy medzi krajinami budú podľa Lavrova na úrovni veľvyslanectiev. K spolupráci patrí podľa neho aj prípadná vojenská pomoc.
Rusko tiež slovami ministra obrany Anatolija Serdjukova priznalo, že v oboch krajinách ponechá 7600 svojich vojakov aj po stiahnutí ruských jednotiek z ostatných častí Gruzínska. „Budú tam dlho,“ povedal minister novinárom.
Gruzínci ruské oficiálne nadviazanie stykov sso separatistami odsúdili. „Je to ďalší krok k anexii suverénnych gruzínskych oblastí cestou etnických čistiek,“ povedal pre AFG gruzínsky šéf diplomacie Giga Bokeria. Nezávislosť oboch regiónov uznalo Rusko ako prvé na svete minulý mesiac.
(sita, čtk, vas)
