BRATISLAVA, WASHINGTON. Americká ekonomika sa borí s vysokým deficitom verejných financií, rastúcim dlhom štátu, drahou ropou a problémami v zdravotníctve a životnom prostredí. Prezidentskí kandidáti sa predbiehajú v návrhoch, ako na to.
Demokrat Barack Obama chce tlmiť chudobu, preniesť bohatstvo od majetnejších na stredné vrstvy a podporiť ekonomiku infraštrukturálnymi projektmi. John McCain plánuje naštartovať ekonomiku nižšími daňami, zasadiť sa o ekologickejšiu a lacnejšiu energetiku a znížiť verejné výdavky.
Priškrtiť vysoký deficit sa chystajú obaja. Na rok 2008 je naplánovaný schodok 389 miliárd dolárov.
Preteky v zľavách
Pri nástupe Bushovej administratívy bol rozpočet v prebytku. Clintonovi sa takmer podarilo vymazať vysoký deficit, ktorý prebral od Busha seniora. McCain chce schodok odstrániť do konca volebného obdobia. Ťahúňom deficitu sú výdavky na financovanie vojen v Iraku a v Afganistane, na možný konflikt s Iránom a stúpajúce napätie s Ruskom. Pokiaľ sa im nepodarí radikálne redukovať tieto výdavky, deficit sa vymazať nepodarí.
Obama chce poskytnúť tisíc dolárov chudobnejším rodinám cez zľavy na výdavky na energie. V zdravotníctve podľa Wall Street Journal uvažuje s tým, že ročne dá 115 miliárd dolárov na poistenie osôb, ktoré nemajú zdravotnú poistku. Peniaze na to bude hľadať v úsporách. Lepším riadením a kontrolou chce znížiť náklady na zdravotníctvo o 50 miliárd dolárov ročne.
V infraštrukturálnych projektoch chce investovať hlavne do ciest a prístavov. K tomuto účelu chce dokonca založiť Národnú infraštrukturálnu banku. Chce tým vytvoriť nové pracovné príležitosti. Plánuje vynaložiť 150 miliárd dolárov na vývoj alternatívnych energetických projektov a podporiť systém obchodovania s emisiami.
McCain navrhuje zamraziť nevojenské výdavky na jeden rok a takto ušetrené peniaze použiť na zníženie deficitu a reštrukturalizáciu výdavkov. V sociálnom zabezpečení chystá reformu. Konkrétnosti však vynecháva, pretože by mu to podľa analytikov mohlo znížiť preferencie. V zdravotníctve by republikán poskytol jednorazovú zľavu päťtisíc dolárov rodinám a 2500 dolárov jednotlivcom. Peniaze by sa mali použiť na zdravotné poistenie.
Leto bez daní
Zvyšujúce sa náklady na ropu chce McCain obmedziť novou legislatívou proti špekulantom s ropu. Hovorí o podpore domácej výroby benzínu a odpustení dane z benzínu počas letných mesiacov.
Obama bohatším vrstvám hrozí vyššími daňami, z čoho chce potom financovať svoj program. Sadzby z kapitálových výnosov a dividend majú stúpnuť z 15 na 20 percent. Daň z majetku by mala vzrásť na 45 percent na majetok presahujúci sedem miliónov dolárov. Daňové sadzby pre najvyššie príjmy majú vzrásť z 33 na 36 percent pre manželov s príjmami nad 200-tisíc dolárov a z 35 na 39,6 percenta s príjmami nad 357-tisíc dolárov. Išlo by o prvé zvýšenie od roku 1993. Na druhej strane plánuje znížiť dane o 1000 dolárov pre 95 percent rodín a zároveň zjednodušiť vyplňovanie daňových priznaní pre stredné vrstvy.
Na rozdiel od Obamu, ktorý chce podporiť ekonomiku verejnými výdavkami, McCain vidí cestu v znižovaní daní. Plánuje znížiť daň zo zisku z 35 na 25 percent. Navrhuje umožniť na jeden rok odpočítať z daní výdavky na vedu a výskum a zdvojnásobiť odpočítateľnú položku na dieťa a závislú osobu z 3500 na 7000 dolárov.
Zavedenie ďalekosiahlych zmien v oblasti daní môže naraziť najmä u Obamu na veľké prekážky. Na presadenie zákonov bude Obama potrebovať väčšinu v Kongrese. Tú demokrati majú dnes, ale po jesenných voľbách môže byť všetko inak. Pokiaľ by ju mali, neznamená to, že všetci budú naklonení zvýšeniu daní. Pokiaľ sa však Obamovi nepodarí zvýšiť dane, nebude mať ani z čoho financovať odvážne plány.
Analytici upozorňujú, že väčšina plánov sa budúcemu prezidentovi splniť nepodarí. Rozdiel medzi reálnou ekonomikou a plánmi u oboch kandidátoch je podľa analytikov v súčasnej volebnej kampani jeden z najväčších za posledné desaťročia.