Parky, podobne ako skrotené vodné plochy, zvyšujú hodnotu územia najmä pre bývanie. Bratislava upraveným plochám zelene v obytných zónach príliš nežičí. Do väčšieho vysádzania sa zatiaľ príliš nehrnú ani developeri.
Parkov je v Bratislave žalostne málo. Hovoria to nielen ochranári, no aj odborníci. Pripúšťa to aj hlavný architekt Bratislavy Štefan Šlachta: Parkov v žiadnom meste nikdy nie je dosť. Hlavné mesto má dosť veľa zelene, no parkov je málo.
Horšie ako centrum mesta, kde sa nachádza niekoľko historických záhrad, sú na tom sídliská. Zeleň v tomto prostredí tvoria najmä voľné zatrávnené plochy hlavne s náletovou zeleňou. No aj o tie obyvatelia s postupujúcou výstavbou prichádzajú. Park by pritom podľa odborníkov mal byť súčasťou každej mestskej štvrte, prípadne môže fungovať aj ako spojovací článok medzi viacerými štvrťami. Území, kde by parkové plochy ešte mohli vzniknúť, je však v Bratislave ako šafranu.
Museli by búrať
Podľa štúdie vypracovanej v rámci mestského projektu Záhrady pre všetkých najhoršie sú na tom s plochami vhodnými na parky (o veľkosti aspoň pol hektára) sídliská v Ružinove, Vrakuni, Novom Meste, Karlovej Vsi a Devínskej Novej Vsi. V rámci sídliskovej štruktúry Nového Mesta a Vrakune nejestvujú potrebné voľné plochy ani v podobe iného druhu zelene, ktoré by bolo možné premeniť na parkovo upravenú zeleň. V takýchto prípadoch je možné zvýšiť kvalitu životného prostredia len vytvorením sústavy menších plôch, vzájomne prepojených a fungujúcich ako prepojený ekosystém.
Plochy, ktoré by sa mohli zmeniť na parky sa nachádzajú len v niektorých mestských častiach. Niekde ide len o priestor v takzvaných vnútroblokoch - teda plochy obkolesené obytnými domami. No aj takých pri vlaňajšom prieskume pracovníci mesta našli sedemdesiat v celom meste. Okrem nich našli trinásť menších plôch, ktoré by sa dali "prestavať" na funkčné parky s kompaktnou, aspoň polhektárovou rozlohou.
Spomínaná štúdia bola štartovacou čiarou pre projekt, vďaka ktorému by mali na bratislavských sídliskách vo vytypovaných lokalitách pribudnúť tri parky. S pomocou financií mesta a zo štrukturálnych fondov by sa ich mali dočkať mestské časti Podunajské Biskupice, Petržalka a Dúbravka. Návrhy, ako by mali vyzerať vzišli z medzinárodnej študentskej architektonickej súťaže.
Záhrada medzi bytovkami
Magistrát sa pripravuje na to, aby v polovici októbra mesto podalo návrh na prvý z realizačných projektov Novodobej sídliskovej záhrady v mestskej časti Podunajské Biskupice. Financie budú žiadať cez operačný program určený pre regeneráciu sídiel. V druhej polovici budúceho roka by sa šesťhektárová plocha v súčasnosti zatrávneného vnútrobloku na Bieloruskej ulici mala zmeniť na atraktívne centrum. Okrem sadových úprav (stromy po obvode parku, aleje a kvetinové záhony) bude súčasťou inštalácia drobnej záhradnej architektúry s príslušným mobiliárom, vybudujú tu niekoľko viacúčelových ihrísk vrátane plochy pre petang, amfiteáter, do parku umiestnia pieskoviská a preliezačky pre najmenších. Pôvodne navrhnuté jazierko na žiadosť mestskej časti napokon nebude naplnené vodou, ale len štrkom. V parku budú sociálne zariadenia a požičovne rekreačných a športových pomôcok.
Bude aj správca?
"Projekt sme predstavili aj občanom tejto časti mesta," hovorí Karin Lexmannová z oddelenia územného plánovania Magistrátu hlavného mesta Slovenska. Zaujímavosťou boli reakcie, ktoré po prvom nadšení ovplyvnila skepsa. Lokalita sa totiž nachádza v blízkosti Pentagonu a obyvatelia sa obávali rýchleho znehodnotenia investície.
Keďže sa park bude nachádzať vo vnútrobloku, nebude ho možné oplotiť. Návrh však ráta s objektom pre správcu, ktorý by mal zabezpečiť, aby park nedoplatil na vandalov. Správca by musel byť zamestnancom mestskej časti.
"Samozrejme, že investíciu za päťdesiat miliónov korún si musíme chrániť," hovorí starostka mestskej časti Alžbeta Ožvoldová. Na to, aby takéhoto človeka zabezpečili, musí zastupiteľstvo schváliť potrebné organizačné zmeny.
Park na Bieloruskej by nemal byť v Podunajských Biskupiciach jedinou investíciou do zelene v blízkom období. Mestská časť v júli podala projekt na získanie zdrojov z eurofondov na Centrálny park v centre starej časti Podunajských Biskupíc. Pribudnúť by mala zhruba jeden a pol kilometra dlhá úzka zóna zelene s ihriskami, skate- parkom a lavičkami.
V Petržalke blízko novej výstavby
S parkami z projektu Záhrady pre všetkých rátajú aj mestské časti Petržalka a Dúbravka. V Petržalke, ktorá má okrem tohto projektu dostať aj centrálny Celomestský park medzi malým a veľkým Draždiakom, park z projektu Záhrady pre všetkých, vybudujú v medziblokovom priestore na Jiráskovej ulici. Jeho centrálna zóna má mať umelé jazerá s celoročným využitím, voľná zóna v južnej časti má vytvárať kontakt s ramenom Dunaja, miesto by tu mala nájsť kaviareň, posedenie, pódium pre kultúrne akcie a pri existujúcej budove banky je navrhnuté autokino. Mestská časť podľa hovorcu Ľubomíra Andrassyho s parkom ráta. Má sa totiž stať dominantnou zelenou zónou v novobudovanej časti Petržalky. V susedstve vyrastie súkromný developerský projekt Petržalka City. Investor pôvodne zamýšľal v dotyku s touto plochou postaviť výškové budovy. "No keďže pôjde o park širšieho významu, mestská časť presadzuje ich zníženie," povedal Andrassy. Takéto riešenie v súčasnosti zakomponovávajú aj do zonálneho plánu.
Metropoly a parky
Parky z projektu Záhrady pre všetkých sú predovšetkým úpravami medziblokov v rámci revitalizácie jestvujúcich sídlisk a hlavný architekt Bratislavy verí, že budú motiváciou aj pre obyvateľov iných sídlisk. Mestské parky v metropolách, ktorou je aj Bratislava by však mali byť funkčne oveľa komplexnejšie a väčšie, hoci sa nedá povedať, že ich budovanie má nejaké pevné pravidlá.
"Raz sú to umelo vytvorené, často štýlové záhrady, ako napríklad v Bratislave Medická záhrada. Inokedy je to voľne sa rozprestierajúca sa zeleň ako je Horský park," vysvetľuje Šlachta. Záhrady Louvru, či niektoré pražské záhrady sú zasa iné ako napríklad Hyde park v Londýne (má zhruba 1,4 hektára), či Bouloňský lesík v Paríži (šesť hektárov). Vždy sú to však väčšie súvislé plochy, zavše dokonca poprepájané (napríklad vo Varšave). "Dnešné normy však hovoria o metroch štvorcových zelene na obyvateľa, nepredpisujú veľkosť parku," hovorí hlavný architekt Bratislavy.
Myslime na to, čo už máme
Budovanie nových parkov hoci len vo vnútroblokoch sídlisk je jedna vec. "Druhou je to, čo sa robí s tými plochami, ktoré už máme," upozorňuje ochranárka Katarína Šimončičová.
"Aj tie parky, či záhrady, ktoré máme, nie sú vždy v najlepšom stave, myslím tým zdravotnú kondíciu stromov, respektíve ich budúcnosť," hovorí. Príkladom je podľa nej Sad Janka Kráľa, okolo ktorého sa povoľuje masívna výstavba budov oveľa vyšších, ako sú koruny stromov. "Stavby sú alebo budú v takej tesnej blízkosti Sadu, že ho celodenne zatienia a spolu so zvýšenou dopravou veľmi pravdepodobne ovplyvnia zdravotný stav stromov natoľko, že môžu vyschnúť," vystríha. Ak by sa bol ponechal aspoň lesík na Krasovského, mohol byť sad chránený pred nepriaznivými vplyvmi prirodzeným porastom aspoň z južnej strany. Lenže lesík na návrh magistrátu mestskí poslanci predali rakúskemu investorovi, ktorý neskôr získal stavebné povolenie, lesík vyrúbal a miesto neho postaví vyše 20-podlažný hotel a garážový dom.
"Osud Sadu Janka Kráľa bol aj tým spečatený," mieni ochranárka.
Šimončičovej chýba aj ucelený zoznam verejných parkov a záhrad na webovej stránke mesta. Obyvatelia mesta tak netušia, koľko ich vlastne je, kde sú a či sú prístupné aj večer.
A developeri?
Pred prijatím nového územného plánu sa investori pri výstavbe a tvorbe zelene mali riadiť metodickou príručkou s názvom Štandardy minimálnej vybavenosti obcí. Podľa nej sa za štandard považovalo, keď na stotisíc obyvateľov pripadli centrálne a ústredné parky o ploche desať hektárov, štandard pre parky a medziblokové plochy pri obytnej funkcii bol desať až sedemnásť metrov štvorcových zelene na obyvateľa. Tieto pravidlá však podľa Karin Lexmannovej neboli záväzné.
Zmenu majú priniesť najmä zonálne plány, kde sú alebo budú pevne definované pravidlá pre to-ktoré konkrétne územie. "Ak to veľmi zovšeobecníme, pre každý blok by podľa územného plánu 25 až 30 percent plochy pozemku malo zostať vyhradených pre zeleň," hovorí Lexmannová.
Nové pravidlá by mali zabrániť prípadom, podobným tomu, na ktorý upozorňujú ochranári. Medzi ulicami Janotova a Hany Meličkovej na Dlhých dieloch sa má úzky pás pozemku medzi cestami, na ktorom rastie 185 stromov (zväčša síce náletových, ale zdravých stromov), zastavať desaťpodlažnou budovou a všetky stromy vyrúbať.
Byť ústretovejší k zeleni developerov napokon donúti do istej miery aj trh. Zeleň v čase narastajúcej konkurencie novostavieb a jej celkového nedostatku v obytných častiach hlavného mesta bude čoraz viac žiadaná a nespraví to už len pár stromov popri chodníku.
Každý investor už navyše nebude mať to šťastie, že pri svojom projekte využije verejnú zeleň.
Najmä v rámci pripravovaných multifunkčných zón developeri budú nútení vysádzať vlastné zelené oddychové plochy medzi priestormi rezervovanými na bývanie.
V druhej polovici budúceho roka by sa šesťhektárová plocha v súčasnosti zatrávneného vnútrobloku na Bieloruskej ulici mala zmeniť na atraktívne centrum. Pôvodne naplánovanú vodnú plochu nahradí iba štrk. Mestská časť Podunajské Biskupice toto riešenie zvolila aj z bezpečnostných dôvodov.
Parky, ľudia a domy
Blízkosť parku s možnosťou aktívneho relaxu, vždy zvyšuje hodnotu okolitých nehnuteľností, najmä bývania. Podobne to platí pre vodné plochy, ako to je napríklad v Hamburgu, Štokholme či Birminghame, kde túto funkciu napĺňajú staré vodné kanály, ktoré v minulosti slúžili doprave. Park je aj o kvalite ovzdušia, o estetickej kvalite prostredia, o možnosti športovania. Podľa hlavného architekta Bratislavy Štefana Šlachtu, hlavné mesto Slovenska má ešte obrovskú šancu na vytvorenie takéhoto parkového prostredia obnovením starých dunajských ramien v takzvanom štvrtom kvadrante (smerom na Rakúsko).
