Angličania majú Petra Gabriela, Američania Davida Byrna, my zas Hectora Zazua, pýšili sa ním francúzski kritici.
Hudobník sa narodil v Alžírsku ako Pierre Job. Jeho diskografia je plná albumov, na ktorých spolupracoval s mnohými známymi hudobníkmi zo všetkých kútov planéty. Svoj debutový album vydal v polovici sedemdesiatych rokov, ale verejnosť si jeho práce začala všímať až na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov.
Medzi jeho najznámejšie platne patrí Sahara Blue z roku 1992, ktorú zložil na počesť stého výročia úmrtia slávneho básnika Arthura Rimbauda. O dva roky neskôr mu vyšla nahrávka Chansons des mers froides, na ktorej adaptoval ľudové piesne zo Severných morí. Na albume prispeli svojimi hlasmi umelci ako Suzanne Vega, Bjork, John Cale alebo Siouxsie Sioux. Na platni sa nachádzala aj jeho pieseň The Long Voyage, ktorú napísal ako vďaku nahrávacej spoločnosti Sony. Tá mu darovala absolútnu umeleckú slobodu.
Ku koncu života bol členom hudobného spolku Slow Music, ktorého členmi boli napríklad aj Robert Fripp, Peter Buck z R.E.M alebo bubeníci Matt Chamberlain a Bill Rieflin.
Hector Zazou zomrel vo veku 60 rokov v Paríži. Tesne pred smrťou stihol dokončiť nový album In The House Of Mirrors, ktorý vyjde v októbri. „Keď hudba nemôže zmeniť svet, tak na čo tu je?,“ znelo jeho životné motto.
* 11. 7. 1948
† 8. 9. 2008
Autor: peb
