BRATISLAVA. Bronzový medailista z majstrovstiev sveta v Osake 2007 kladivár Libor Charfreitag i Pavel Slouka, tréner našej bežkyne na 800 metrov Lucie Klocovej tvrdia, že peňazí na prípravu je dosť. Iba ich rozdeľovanie je kocúrkovo.
Financie prichádzajú z troch strán, hoci za každou je jedno ministerstvo školstva. Kedy sa dostanú k pretekárovi, je pomaly námet pre stávkovú kanceláriu.
Pružný zdroj, v mnohých krajinách kľúčový, sponzor, sa našej atletike viac menej vyhýba.
„Pre slovenského atléta sa hľadá veľmi ťažko. Nie je problém získať podporu od výrobcov športového oblečenia. Luciu Klocovú obúva a oblieka v širokom zmysle slova výrobca športovej módy Puma, Libora Charfreitaga japonské Mizuno,“ hovoril manažér so svetovým menom Bratislavčan Alons Juck (46).
Peniaze dávajú neradi
„V tomto roku sa čosi zlepšilo, ale skutočne iba čosi. Atlétovi sponzor prispeje materiálne z oblasti, v ktorej funguje, nie priamym financovaním,“ dokončil Juck.
Sponzorské dvere otvára medaila. U nás s olympijským leskom. Až sa zdá, že v našom športovom systéme je najväčšia športová slávnosť planéty iba odpichom na ceste k bohatstvu, a príležitosťou pre sponzora sa vytŕčať v smotánkach. Všetko ostatné o krásach olympiády je len sladko-kyslá omáčka.
Slovenský atlét žije v čertovskom kruhu. Môže si zarobiť, ak prinesie medailu.
Aby sa mu to podarilo, potrebuje vysokú sumu na prípravu. Aby mal na ňu dosť, musí absolvovať množstvo pretekov, na ktorých čo-to zarobí. Prvú zimnú prípravu si hradí zväčša zo svojho.
Pavel Slouka naznačil z vlaňajška. „Januárovú prípravu na Kanárskych ostrovoch som začal vybavovať v októbri, keď sú ceny nižšie. Všetko sme vyplatili zo svojho, ibaže nám už nezostalo na druhé sústredenie. To sa niekedy dá zaplatiť z ministerskej sumy i z Národného športového centra, ktoré prídu pomerne skoro,“ hovoril Slouka. Klocová dostala, či má dostať postupne 375-tisíc od ministerstva školstva, 180-tisíc od Národného športového centra (NŠC), ktoré ju zamestnáva, a 180-tisíc od Slovenského atletického zväzu. Nie všetko už všetci vyplatili.
V sume na prípravu sú letenky, hotel, strava, platby za používanie štadióna, regenerácia. Všetko musí vyúčtovať, až potom dostane peniaze. Papierovačky vyše hlavy.
Nie je to princíp preddavku na služobnú cestu zvyčajného v mnohých profesiách. Na sústredeniach si zo svojho platí, v iných zamestnaniach vyúčtovateľné položky – taxík, možný prenájom auta, mobil. Slouka zdôraznil, že najmä mobil je drahý, lebo mnoho vecí musí konzultovať z miesta pobytu. Hovoril, že telefóny vypínajú, volajú iba oni. To isté platí aj na pretekoch. Skúsme prehnať: Ak by Lucia zabehla niekde v USA svetový rekord, nastalo by priam detektívne pátranie, ako ju zohnať.
Martinská bežkyňa je dnes pravidelnou účastníčkou veľkých mítingov i svetového atletického finále. Za sezónu si zarobí na pretekoch 15-tisíc dolárov, ktoré jej zostanú po vyplatení manažéra (10 - 15 percent) a zdanení.
Slouka poznamenal, že z tejto sumy si musí nechať na konte približne 200-tisíc, aby bolo na prvú časť prípravy. Plat z NŠC má atlétka 12tisíc čistého. Tréner Slouka má rovnakú sumu. Kouč si popod nos neodpustil ironickú poznámku o príjmoch martinských hokejistov.
Klocová dostala tak trochu sponzorsky japonské auto. Spláca menšiu sumu než bola jeho plná suma, je to čosi ako veľmi výhodný lízing. Mesto Martin jej umožní používať plaváreň a niektoré rehabilitačné zariadenia zadarmo.
Kladivár Libor Charfreitag je v ešte zložitejšej pozícii. Robí disciplínu, ktorá je v atletike najmenej platená.
Blízko k miliónu
Vrhač žije pol roka v Dallase, druhú polovicu v rodnej Trnave. Vyštudoval biznis na dallaskej Southern Methodist University. Financovaniu nášho športu však pri všetkom úsilí nerozumie.
„Možno je taká legislatíva, neviem. Chápem, že štátne úrady pracujú s rozpočtom na rok, nie na sezónu. Nerozumiem, prečo by nemohol špičkový atlét dostať začiatkom roka trebárs pol milióna z jedného zdroja. Riziko, že by ich nevyužil na prípravu, je takmer nulové. Ak by to spravil, skončil by so športom,“ povedal.
Vrhač si za sezónu zarobil na mítingoch 10-tisíc dolárov. Gazdovať s nimi musí presne ako Klocová.
Charfreitag mal v tejto sezóne jedného pomerne významného slovenského sponzora, na budúci rok ho nahradí iný. Jeden aj druhý materiálne uľahčia domácu prípravu. Mesto Trnava na atléta zabúda.
Charfreitag si výšku celého balíka na poslednú prípravu pochvaľoval. „Ide takmer o milión. Zatiaľ je to stále viac z mojej kreditky. Už sa mi to pomaly vracia. Možno nie všetko. Ak sa chcem zlepšovať musím s tým rátať. Nie som proti, aby si atlét priplatil. Nikto to však nesmie brať automaticky a spoliehať sa, však on nejakú rezervu iste má.“ Slovenský kladivár dokončil pred šiestimi rokmi bakalárske štúdium finančníctva. Ešte rok po promócii sa na neho v Dallase vzťahovali výhody štipendistu.
Odvtedy má síce mierne zľavy, ale tréningy na štadióne či v telocvični si platí. Ak mu vyšiel čas, robil pomocného trénera, vtedy mal zariadenia školy zadarmo.
Len neochorieť na dlhšie
Atlét nie je imúnny na zranenia ani na pokles formy. Ak sa mu to u nás stane, dostane sa do riadnej kaše.
„Pred a v sezóne 2006 som mal zdravotné problémy. S kreditnou kartou som išiel do mínusového bodu až na dno. To je veľké riziko nášho zdĺhavého učtovania a vyplácania. Aj prémie z niektorých mítingov chodia všelijako. Nie je to na ruku, akoby si niekto myslel.“ Kladivár dostáva v NŠC plat 16-tisíc čistého.
Vrhač si veľmi pochvaľoval spoluprácu s japonským Mizunom. Najmä po tom, ako získal v Osake na MS pred rokom bronz. „Už mi dokonca ušijú aj kladivárske topánky na mieru, čo nie je ľahké a iste ani lacné,“ uviedol príklad.
Všemocná medaila z OH
Olympijská medaila otvára dvere i mešce. Členovia komárňanského štvorkajaku boli už pred aténskou olympiádou 2004 viacnásobní majstri sveta.
Zlaté zo šampionátov na prvý pohľad až nezmyselne bagatelizovali, lebo ešte nemali olympijskú medailu. Jej zisk s bronzovým leskom zabezpečil štvorici predĺženie zmluvy s veľmi významným slovenským podnikom.
„Ide o zmluvu medzi nami štyrmi a firmou. Časť peňazí ide na prípravu, ale časť si môžeme rozdeliť medzi sebou,“ hovoril Michal Riszdorfer, dnes už nielen bronzový, ale aj strieborný člen posádky.
Kvarteto súťaží za ŠKP Bratislava, všetci sú zamestnancami klubu. Majú výplatu na úrovni bratislavského priemeru, čo je takmer raz toľko, koľko dostane Charfreitag. Na rozdiel od atlétov však za víťazstvá vo Svetovom pohári nedostanú ani cent.
Keď sme sa Michala Riszdorfera pýtali, či aj oni majú problémy s financovaním prvého sústredenia v sezóne, hovoril – niekedy boli také časy.
Aké sú atletické prémie
Na majstrovstvách sveta je prémia za prvenstvo 60-tisíc dolárov, za druhé miesto 30-tisíc, bronz 20tisíc, zostupne po ôsme miesto. Vo svetovom finále za víťazstvo 30-tisíc, za striebro 20tisíc, bronz 12-tisíc, zostupne po ôsme miesto. Za svetový rekord je v oboch prípadoch prémia 100-tisíc.
Zo slovenských atlétov získali jednorazovo najviac: Igor Kováč (bronzový na MS 1997 na 110 m prek.) : 20-tisíc USD, Libor Charfreitag (bronzový na MS 2007 v hode kladivom, strieborný vo Svetovom atletickom finále 2003): 20-tisíc a 20tisíc, Martina Hrašnová (Svetové atletické finále 2008) 20-tisíc.
Z hľadiska finančných prémií je atletika za hokejom, futbalom, tenisom, golfom, ale pred plávaním, lyžovaním, gymnastikou i biatlonom.
Najvyššiu hodnotu majú šprintéri, potom bežci, skokani, vrhači. Najmenej kladivári.
Najvyššie prémie dostávajú šprintéri a maratónci. Špičkoví okolo 50-tisíc. Tophviezdy Jelena Isinbajevová, maratónci Paula Radcliffová a Haile Gebreselassie sa blížia k stotisícom. Po Pekingu bude zrejme najdrahší Usain Bolt. Okolo stotisíc pýtali kedysi Marion Jonesová i Carl Lewis. Odmeny závisia od mena atletického mítingu a termínu.
Šetríme na každom kroku. V zahraničí vypíname mobilné telefóny, aby nám nenaskočil kredit.
Pavel Slouka, tréner bežkyne Lucie Klocovej
