V Dunajskej Strede hrajú futbalisti deviatich národností. Ako funguje taký klub?
„Skutočne dosť zaujímavo (úsmev). Možno si to inde ani nedokážu predstaviť. Vždy, keď tréner Werner Lorant hovorí niečo hráčom po nemecky, či už je to o zrazoch, o taktike, alebo na sústredeniach o obede, raňajkách či večierke, my to prekladáme do angličtiny, maďarčiny, slovenčiny či francúzštiny.“
Kto je najlepší tlmočník?
„Čakáte meno hráča alebo môžem povedať fyzioterapeuta? Teraz máme nového, volá sa Özkan a je Turek. Narodil sa tam, ale od dvoch rokov žil v Nemecku. Hovorí po anglicky, francúzsky, nemecky, samozrejme, po turecky a veľmi nám pomáha s prekladmi.“
Počas zápasov to iste také ľahké nie je.
„Vtedy je to ťažšie. Napríklad ja som sa naučil niektoré výrazy po francúzsky, predovšetkým Kamerunčanovi Bondoovi Adiabovi kričím v tomto jazyku. A verím, že raz mi to bude naozaj na niečo dobré (smiech).“
Dá sa to využiť ako konkurenčná výhoda, napríklad keď súper nebude rozumieť, čo kričíte spoluhráčovi?
„To veľmi nie, prirovnal by som to k medzištátnym zápasom. Ešte som si skutočne nevšimol niečo také, ale ak by sme to využili vo svoj prospech, bolo by to výborné.“
Učia sa aj zahraniční futbalisti slovenčinu?
„Oni sa učia akurát iba nadávky. Vedia, aké sú to slová a radi ich použijú. A potom nerozumejú reakciám.“
Takže máte problémy s rôznymi náturami?
„Je tu veľa hráčov čiernej pleti a sú skutočne iní. Mnohí prišli z Iránu, a tam je okolo futbalu síce veľa divákov, ale aj totálny chaos. Boli zvyknutí, že kustódi za nich všetko spravili. U nás majú problém aj uvedomiť si, že vekom najmladší nosia lopty do skladu. A ťažko pochopia, že nikdy nepoviem Atillovi Pintemu, aby ich zobral, ale práve im.“
V sobotu dal proti Zlatým Moravciam gól Jean Michel Nlend a s Oseim Opokuom si aj zatancoval.
„Tancujú na tréningoch, na zápasoch, takmer stále a diváci to žerú. Naši fanúšikovia sa na začiatku sezóny potešili, že sa tu bude hrať najvyššia súťaž, ale keď videli, že prídu takíto černosi, neboli nadšení. Teraz sa to mení. Hráči bojujú a získavajú si priazeň divákov.“
Vám osobne sa s nimi ako spolupracuje?
„Najmä v komunikácii sú problémy. Niekedy zakričím po nemecky na hráča, ktorý vie iba po francúzsky. Inokedy hovorím Maďarovi, ale tiež mi nerozumie. Prepnúť na inú reč v jednom okamihu je naozaj zložité, ale zasa výhoda je, že sa naučím jazyky. V budúcnosti to azda využijem.“
Autor: Jozef Kotris © SME
