RANGÚN, BRATISLAVA. Moc barmskej junty bujnie a frustrácia bežných ľudí narastá. Rok po krvavom potlačení protestov sú generáli ešte silnejší ako pred nimi. Zlyháva aj tlak Západu, ekonomické embargo a početné náštevy veľvyslanca OSN.
„Stratil som nádej v budúcnosť našej krajiny. Režim, ktorý vraždí mníchov, sa len tak ľahko nevzdá moci. Ak ľudia vyjdú do ulíc, môže sa preliať len viac krvi,“ povedal elektrikár Maung Maung reportérovi AP.
Podľa pozorovateľov je nepravdepodobné, že by sa dnes, na výročie masakry, uskutočnili nejaké demonštrácie. V uliciach Rangúnu a väčších miest sú stovky policajtov, tajní kontrolujú mníchov a režimu sa podarilo infiltrovať agentov aj do budhistických kláštorov. „Mníchov ustavične zastavujú a vypočúvajú,“ citoval portál The Irrawaddy duchovného, ktorý požiadal o anonymitu.
Napätie včera vyvolal výbuch bomby pred radnicou v Rangúne, pri ktorom sa zranili štyria ľudia. Junta obvinila opozíciu a rebelov z etnických skupín. Medzi disidentmi sa však šíria názory, že bombu nastražili vládni agenti ako zámienku na zatýkanie.
Generáli tvrdia, že chcú demokratizovať krajinu. Štrnásť rokov im trvalo schválenie novej ústavy, ktorú si pár týždňov po ničivom cyklóne dali schváliť v národnom referende. O dva roky plánujú zorganizovať aj slobodné voľby, na ktorých sa však pre zákaz politickej činnosti nebude môcť zúčastniť väčšina opozičných lídrov vrátane Su Ťij.
Barmská realita
Väčšina národa žije z jedného dolára na deň.
Na armádu ide 300 miliónov dolárov, viac ako má školstvo a zdravotníctvo dokopy.
V rebríčku korupcie je na poslednom mieste so Somálskom.
Barma má obrovské nerastné bohatstvo – plyn a drahokomy.
