V čase, keď polícia vyšetrovala financovanie Elektry, nevedel Mečiar dôveryhodne povedať, odkiaľ vzal na ňu peniaze. Dnes vieme, že vysvetlenie vymyslel a zrealizoval narýchlo až v roku 2005.

BRATISLAVA. Predseda HZDS Vladimír Mečiar si nikdy veľmi nepamätal, odkiaľ pochádzali financie na jeho penzión Elektra. Roky odmietal vysvetliť, ako financoval svoje rodinné sídlo, penzión Elektra. Chytil pod krk novinára, ktorý sa na to pýtal. Teraz je jasné, že splatiť dlh mu pomohli ľudia, ktorým on dopomohol k bohatstvu.

Vladimír Mečiar už zmazal dlh za rozľahlú vilu Elektra v Trenčianskych Tepliciach. Stalo sa tak v roku 2005 a významne k tomu prispela spoločnosť, v ktorej je jedným z majiteľov popradský „postrach“ Ondrej Žemba a dvaja muži, ktorí neskôr profitovali na pochybných prevodoch štátnych pozemkov vo Veľkom Slavkove.

Teraz, pomocou dokumentov, ktoré má denník SME k dispozícii, sa podarilo zrekonštruovať príbeh, ako bola pôžička splatená – na papieri. Či sa skutočne uskutočnili aj presuny peňazí, nie je isté.

Podľa nich kúpila 4. apríla 2005 Margita Mečiarová, manželka bývalého premiéra, 10-percentný podiel v akciovej spoločnosti Trend Tatry od Júliusa Rezeša. Za 100 akcií zaplatila jeden milión korún, teda nominálnu hodnotu akcií.

O tri mesiace, 9. júna 2005, predala tieto akcie spoločnosti Paola Properties z Gibraltaru. Zdroj oboznámený s transakciou tvrdí, že za 60 miliónov korún. Väčšina, 48 miliónov, bola zápočtom na pôžičku, ktorú Mečiar dlžil za Elektru Paola Properties a jej majiteľovi, Petrovi Ziegle­rovi. Ďalších 12 miliónov vyplatili v hotovosti, aby bol Mečiar schopný platiť dane z lukratívneho predaja akcií.

Tieto transakcie zjavne súvisia s vysvetlením, ktoré dal Mečiar k svojej vile už 20. septembra 2005, teda deň po tom, ako bol prevod akcií zapísaný do zoznamu akcionárov Trend Tatry v Centrálnom depozitári cenných papierov. „Všetko je už vyrovnané, ešte nám aj niečo zvýšilo,“ vyhlásil Mečiar. Tvrdil, že pôžičku vyrovnal jednorazovo – nie peniazmi, ale majetkovými právami manželky a na budúci rok má splatiť dane z prevodu.

Viem, čo chcete

Nevedno, či dane zaplatil – Mečiar sa pre SME odmietol k transakcii vyjadriť. „Viem, čo chcete písať, som dobre informovaný,“ povedal po sobotňajšie tlačovke HZDS v Detve. „Vy chcete písať o tom dome, čo som kúpil.“ Vzápätí odišiel.

Bývalý spoločník Trend Tatry Milan Bališ transakciu pre SME nepriamo potvrdil. „Vy ste menovali osoby, ktoré to medzi sebou predávali.“ Bališ bol v 90. rokoch ochrankárom Rezešovej rodiny a železiarní VSŽ. Práve po boku Bališa sa v roku 2002 objavil muž, ktorý stojí za kupcom, spoločnosťou Paola Properties. Bol to podnikateľ Peter Ziegler, kto oznámil, že požičal peniaze Mečiarovi na vybudovanie Elektry. V tom čase už Mečiar čelil otázkam, kde na luxusné sídlo zobral. Ziegler tvrdil, že mu vraj dal „vyše 41 miliónov korún, ale menej ako 100 miliónov“ v hotovosti vo švajčiarskych frankoch, a to ešte v roku 1999.

„Elektra nie je investícia, je to špekulácia. Treba do niečoho vložiť peniaze,“ povedal Ziegler pre agentúru SITA. Potom akoby sa po ňom zľahla zem. Či bola transakcia pre neho naozaj výhodná, a vopred dohodnutá s inými akcionármi Trend Tatry, sa overiť nedalo. Agentúre SITA ponúkla rozhovor s Zieglerom reklamná agentúra Roko, ktorá robila pre VSŽ za éry Rezešovcov. Predseda predstavenstva Roko Peter Kuba je v súčasnosti aj predsedom predstavenstva Trend Tatry. S Kubom sa nám spojiť nepodarilo.

Tatranská stopa

Trend Tatry založili v roku 2001 Ondrej Žemba, Július Rezeš, Milan Bališ a Gabriel Vysaník. Každý mal 25-percentný podiel.

Vysaník bol v roku 1998 vo volebnom tíme HZDS a pôsobil ako okresný predseda strany v Kežmarku. Pracoval tiež pre ARDS, firmu blízku rodine Rezešovcov. S Bališom je aj spolumajiteľom spoločnosti GVM, ktorá v roku 2007 získala vyše milióna štvorcových metrov pozemkov vo Veľkom Slavkove pod Tatrami.

Za pôdu, ktorej hodnota sa odhaduje na vyše miliardu korún, zaplatila GVM necelých 13 miliónov korún. Transakciu umožnil Branislav Bríza, nominant HZDS v Slovenskom pozemkovom fonde, ktorý patrí pod ministerstvo pôdohospodárstva, kontrolované HZDS.

Vysaník na odkaz, ktorý mu denník SME nechal u jeho dcéry, nereagoval.

Rezeš neodpovedá

Majitelia Trend Tatry chceli čistiareň odpadových vôd v Poprade, projekt však stroskotal. Neskôr kúpili asi 50 hektárov pôdy vo Vysokých Tatrách od firmy Tatra-Thermal, dcérskej spoločnosti BMG Invest, vtedy v konkurze.

V roku 2004 majitelia Trend Tatry podľa informácií denníka SME súhlasili, že Mečiarovi pomôžu vyrovnať dlh za výstavbu Elektry. Dohodli sa, že Rezeš predá Margite Mečiarovej desať percent zo svojho podielu.

Július Rezeš v súčasnosti sedí v dozornej rade Transpetrolu ako nominant HZDS. Jeho otec Alexander významne zbohatol na privatizácii VSŽ vďaka ústretovosti druhej Mečiarovej vlády. V tretej Mečiarovej vláde bol Rezeš ministrom dopravy.

Július Rezeš nechcel o transakcii s Margitou Mečiarovou hovoriť. Bališ odmietol, že by sa akcionári dohodli, že pomôžu Mečiarovcom. Žemba telefón nedvíha. Bývalý kulturista bol odsúdený za vydieranie, polícia ho roky spája s podsvetím.

Po tom, čo Zieglerova firma od Trend Tatry kúpila akcie Margity Mečiarovej, išla do likvidácie. Štyria pôvodní akcionári Trend Tatry sa minulý rok zbavili svojich podielov a dnes je firma v rukách neznámych zahraničných majiteľov.

Vysvetľuje to ťažko

Vladimír Mečiar vysvetľuje už deväť rokov financovanie Elektry.

Keď Vladimír Mečiar pred desiatimi rokmi stratil moc po voľbách v roku 1998, tvrdil, že vlastní trojizbový byt v Bratislave a maličkú Opel Corsu.

Toto vyhlásenie bolo prijaté so všeobecnou nedôverou, najmä vzhľadom na to, že Mečiarova vláda v privatizácii dopriala priateľom a prívržencom HZDS. Bolo by možné, že Mečiar naozaj – ako tvrdil – chcel vytvoriť domácu triedu vlastníkov kapitálu bez toho, aby myslel na vlastný zisk?

V marci 1999 priniesli médiá správu, že bývalý predseda vlády kúpil penzión Elektra v Trenčianskych Tepliciach. Mečiar tvrdil, že zaplatil len 5 miliónov korún, pričom peniaze pochádzali z pôžičky splatnej v roku 2007.

V čase, keď sa médiá zaujímali, ako financoval Elektru, finančná polícia tlačila na Mečiara, aby svedčil o údajne nezákonných prémiách pre vládu. Mečiar sa uchýlil za múry Elektry. V apríli 2000 v čase veľkonočných sviatkov vykopli príslušníci špeciálnej jednotky vchodové dvere a priviedli ho na výsluch.

Vyšetrovanie financovania Elektry odložila finančná polícia pod vedením Jozefa Stieranku pre nedostatok dôkazov v roku 2001. Mečiar tvrdil, že si peniaze požičal z nebankovej inštitúcie. O rok zverejnil denník SME osem faktúr, ktoré dokazovali, že rekonštrukcia Elektry stála 41,25 milióna korún. Mečiar tvrdil, že si nepamätá presnú sumu. Na otázky o Elektre reagoval podráždene. V septembri 2002 sa preto s vulgárnou nadávkou zahnal na novinára.

Krátko pred voľbami v roku 2002 sa v Bratislave objavil nemecký podnikateľ Peter Ziegler s tvrdením, že požičal Mečiarovi peniaze na Elektru, a že bývalý premiér začne splácať pôžičku v roku 2006. Mečiar tvrdil, že úrok bol trojpercentný.

No v júni 2005, krátko pred schválením zákona o preukazovaní pôvodu majetku v parlamente – ten mal umožniť zhabať majetok ľuďom, ktorí nevedia dokázať, že ho získali legálne – uzavrela Mečiarova manželka Margita transakciu s Zieglerovou firmou Paola Properties, ktorá umožnila bývalému predsedovi vlády tri mesiace na to vyhlásiť, že dlh bol úplne vyrovnaný a že Elektra je v suchu.

(tom)

Podnikateľ Bališ: Transakcia prebehla bezo mňa

Zo slov podnikateľa MILANA BALIŠA vyplýva, že transakcia Mečiarovcov a firmou, v ktorej pôsobil, prebehla.

Boli ste jedným z pôvodných akcionárov Trend Tatry?

„Áno.“

V roku 2005 Margita Mečiarová kúpila 10-percentný podiel v tej firme od ďalšieho akcionára, Júliusa Rezeša, za milión korún, a po troch mesiacoch ho predala za 60 milió­nov firme Petra Zieglera. Vedeli ste o tejto transakcii?

„Nie, vy ste menovali osoby, ktoré to predávali medzi sebou. Nemal som to odkiaľ vedieť.“

Stalo sa vo firme niečo natoľko významné, aby sa hodnota akcií tak veľmi zvýšila v priebehu troch mesiacov?

„Neviem to povedať. Hodnota tohto podniku bola dostatočne vysoká. Dnes to má veľmi vysokú hodnotu, predalo by sa to za miliardu korún.“

Takže to bol skôr Rezeš, ktorý to predal pani Mečiarovej pod skutočnú cenu?

„To sa musíte jeho opýtať.“

Boli by ste vy vtedy predali svoje akcie za takú cenu?

„Záviselo by to od kompenzácie. Možno áno. Záleží na tom, aké sú dohody. Zmluva a cena sú jedna vec, dohody ďalšia. Obchod je taký.“

Podľa informácií denníka SME bola dohoda medzi štyrmi akcionármi taká, že pomôžu pánovi Mečiarovi riešiť jeho dlh v súvislosti s Elektrou.

„Bol som akcionárom a nič také som nepočul.“

Boli ste teda akcionárom spolu s pani Mečiarovou. Znamená to spojenie medzi menom Mečiar a Bališ?

„Som akcionárom aj Slovnaftu, ale vôbec nie je vzťah medzi mnou a predsedom predstavenstva. Neviem kto, kedy, a s kým kupuje akcie. Pani Mečiarová sa so mnou naozaj nedá spájať.“

Ani to nesúvisí s prevodom pozemkov pod Tatrami?

„Absolútne nie.“

(tom)