MINSK, PRAHA. Ani jeden kandidát za opozičnú stranu v nedeľňajších parlamentných voľbách v Bielorusku neuspel. Napriek istým očakávaniam, že v snahe o zblíženie s Európskou úniou Alexander Lukašenko zopár ľudí „pustí“, prešli vo všetkých okruhoch výhradne kandidáti podporujúci prezidenta.

Nedemokratické voľby

Prvé správy o tom, že sa do parlamentu nedostal nikto z kritikov Lukašenka, sa objavili už v noci na včera. Pritom sa predpovedalo, že prejde najmenej desať odporcov prezidenta a dokonca, že toto číslo určil sám Lukašenko.

Kým pozorovatelia z krajín Spoločenstva nezávislých štátov ocenili hlasovanie ako slobodné, ich kolegovia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) mali iný názor. „Voľby nezodpovedali štandardom OBSE, i keď určité zlepšenia v porovnaní s minulými rokmi sme zaznamenali,“ znie vo vyhlásení organizácie. Netransparentné bolo podľa OBSE najmä sčítanie hlasov.

Slovenská diplomacia bola k Bielorusom miernejšia. Namiesto kritiky ministerstvo zahraničia vo vyhlásení ocenilo, že „voľby prebehli pokojne a priblížili sa štandardom OBSE a Rady Európy“.

Napriek tomu vysvetlenie jednoznačného víťazstva Lukašenkových ľudí však, tentokrát i podľa opozície, nemôže spočívať len v tom, že by mocenské orgány zastrašovali voličov, či vo falšovaní výsledkov.

Ľudia sa skutočne rozhodli opozíciu radšej nevoliť a dali prednosť v budúcnosti istote než nejasným zmenám, otrasom a možno i revolúcii. „V Bielorusku slovo opozícia vyvoláva ostražitosť. Volič sa bojí stratiť to, čo má,“ charakterizovala dôvody prehry opozície predsedníčka Ústrednej volebnej komisie Lídia Jermošinová.

Zlý príklad Ukrajiny

Navyše ako negatívne slúži podľa politológov príklad susednej Ukrajiny i vzdialenejšieho Gruzínska. V oboch republikách prebehli tzv. farebné demokratické revolúcie s cieľom predovšetkým ukončiť závislosť od Ruska.

V Gruzínsku celý proces vyvrcholil vojnou s Ruskom a na Ukrajine sa už niekoľko rokov nedarí ukončiť politickú krízu.

Autor: pp