WASHINGTON, BRATISLAVA. V americkom Kongrese sa posledné dni svietilo dlho do noci. Politici pracovali na kompromise záchrany americkej ekonomiky. Ministerstvo financií vypracovalo plán za 700 miliárd dolárov. Po úspešnom hlasovaní Senátu sú finančné inštitúcie o krok bližšie k závratnej sume. Mesiac pred voľbami sa však politický súhlas musel doslova „vykúpiť“.
VIDEO: Senát odsúhlasil finančnú injekciu
Pomoc aj na drevo
Najmä konzervatívni republikáni boli proti veľkej injekcii pre finančné inštitúcie. Ale hoci sa im pôvodne 700 miliárd zdalo veľa, v stredu prešlo 850 miliárd dolárov. Zhruba 100 až 150 miliárd pôjde na rôzne daňové úľavy a dotácie. Zákonom uľahčia strednej vrstve, vidieckym školám. Schválili nižšie dane, podporu predaja hračkárskych drevených šípov pre deti. Odsúhlasili pomoc pre mentálne postihnutých.
Devízové trhy zareagovali okamžite. Americká mena sa po roku posilnila pod hranicu 1,4 dolára za euro. Za dva dni dolár spevnel až o štyri percentá. Pomohlo mu aj, že Európska centrálna banka nezvýšila úroky.
Burzy čakajú a klesajú
Svetové akciové trhy však včera klesli. Stiahla ich americká burza. Pre neistotu, či záchranný balík schváli aj Snemovňa Kongresu, ale aj pre zlé čísla v nezamestnanosti USA a problémy v automobilkách. Dow Jones strácal po dvoch hodinách obchodovania takmer tri percentá. To posunulo do strát aj európske burzy.
V hodnotení balíčka nie sú ekonómovia jednotní. Neurobiť nič by podľa analytika inštitútu INESS Juraja Karpiša bolo v tejto chvíli lepším riešením. „Je to len signál, že americká vláda je ochotná pomôcť trhom, nie riešenie problému, pretože nerieši podstatu problémov. Je to ako by ďalšia dávka pre narkomana.“
Hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth si myslí, že je to určite lepšie ako žiadne opatrenie, hoci si nie je istý, či 700 miliárd bude dosť. Nevylučuje, že spoločná akcia centrálnych bánk a vlád bude ešte potrebná. „Alternatívou by bola napríklad priama pomoc chudobnejším majiteľom hypoték alebo koordinovaná snaha posilniť kapitál bánk súkromnými zdrojmi, pretože osamotené akcie doteraz nepriniesli ovocie.“
Riaditeľka finančnej spoločnosti Next Finance Markéta Šichtářová vidí riziko v tom, že sa v pláne presne nedefinovalo, ktoré konkrétne aktíva a za akú cenu bude nová agentúra odkupovať. „Vzniká riziko, že sa stane čiernou dierou pre verejné financie.“
Podobne to bolo napríklad aj u nás, keď vláda pred privatizáciou zbavovala banky dlhov. Napriek tomu považuje záchranný balík za lepšie riešenie, ako keby neprešiel. Ak by senátori balík neschválili, došlo by pravdepodobne k prudkému prepadu akciových trhov. Pokračovanie paniky by mohlo povaliť aj ďalšie banky. To sa pravdepodobne stane, ak neprejde dolnou komorou Kongresu.
Automobilky sa zviezli
Na nelichotivej situácii americkej ekonomiky sa nabaľujú mnohí. V atmosfére rozdávania peňazí sa ujde komukoľvek. Napríklad automobilky Ford či General Motors a ďalšie si od vlády vylobovali nízko úročenú pôžičku – dohromady 25 miliárd dolárov.
„Nevidím najmenší dôvod, prečo by mali byť zvýhodnené automobilky napríklad oproti textilným či sklárskym fabrikám alebo malým predajcom tričiek na ulici v USA,“ povedala Šichtářová.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
