.
Čo však, ak neexistujú len dve pohlavia? Medzi nami žijú ľudia, ktorí sa nenarodili ani ako muž, ani ako žena. Dve pohlavia, ktoré ako jediné pre nás existujú. Bez nich by sa naša spoločnosť rozpadla? Myslím si, že nie, ale bola by donútená priznať, že sa mýlila. A to veľmi bolí. Preto je jednoduchšie označiť týchto jedincov za „omyl prírody”, „hračku prírody” či dokonca monštrá.
Preto ich zatajujeme, skrývame ich, hanbíme sa za nich a ubližujeme im. Však, kto to kedy videl! Rodičia budú zdesení, príbuzenstvo ani nehovoriac...
Všetci musíme byť buď muž, alebo žena. Existencia jedného až dvoch percent intersexuálnych ľudí je na obtiaž. Hneď po narodení treba urobiť všetky vyšetrenia. Rýchlosťou, ako keby išlo o život zachraňujúci úkon (pritom len pri jednej diagnóze je to naozaj tak a tá sa dá veľmi ľahko vyšetriť). Zdeseným rodičom sa šťastne ponáhľame povedať, že tento „omyl prírody” je predsa len muž alebo žena, podľa nášho zhodnotenia.
Potom už len zobrať nôž a po pár šmykoch upravíme jeho pohlavie na to, ktoré sme si zvolili. Čo na tom, že to tak možno vôbec nie je. Naša obeť nemá právo na vyjadrenie. Nehovorím o operáciách, ktoré sú indikované zo zdravotného hľadiska, ale čisto o „korekcii” vonkajších pohlavných orgánov.
Definícia pohlavia je predsa jednoduchá. Chlapci majú penis a dievčatá vagínu. Ak to tam dole nevyzerá ani tak, ani onak, uchyľujeme sa k tomu, čo sa nám na čo viac podobá. Alebo dokonca k pseudofilozofiám typu lepšie ako nefungujúci penis je vagína. Kde však vzniká náš pocit pohlavia? Nie je skôr náš mozog najdôležitejším pohlavným orgánom?
Minulosť (bohužiaľ, aj prítomnosť) je priam desivá. Lekári na potvrdenie svojich teórií zabúdajú, že ide o ľudí. To sa stalo aj v známom prípade, na ktorom mala byť prezentovaná teória psychosexuálnej neutrality (čiže dieťa sa dá vychovať ako chlapec aj ako dievča, bez ohľadu na jeho skutočné pohlavie). Dvojročnému chlapcovi odstránili penis a vykastrovali ho potom, čo mu penis poškodili pri obriezke. Lekári sa rozhodli vychovať z neho dievča. Napriek tomu, že chlapcovi sa to neskôr nikdy nepáčilo.
Neviem si predstaviť, že by mi niekto vnucoval niečo také. Na mojom tele by vďaka hormónom začali rásť prsia. Urobili by do mňa dieru, ktorá by mala slúžiť ako vagína. Moje vylepšené pohlavie by nič necítilo...
Tento pokus sa skončil happyendom. Muž si dal prsia odstrániť a dal si vytvoriť penis a je ženatý. Aké to však muselo byť detstvo?
Tak je to aj s intersexuálnymi ľuďmi. Nanucujeme im z našej širokej ponuky pohlaví. Prinútime ich zobrať na seba našu „normalitu“. To, že u nich v dospelosti dochádza k častej zmene pohlavia, už nevidíme. Šťastné výkriky pohlavia na pôrodnej sále prekrikujú nešťastné hlasy intersexuálnych ľudí...
marekgajdos.blog.sme.sk
Autor: Marek Gajdoš
