BRATISLAVA, PARÍŽ. Krajiny Európskej únie budú môcť pre súčasnú krízu prekračovať limity rozpočtových deficitov, ku ktorým sa navzájom zaviazali. Dôvodom je globálna svetová kríza, ktorá je podľa nich taká vážna, že je možné tolerovať aj voľnejší výklad rozpočtových pravidiel. Zhodli sa na tom cez víkend lídri Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska a Talianska na parížskom summite.
„Uplatňovanie Paktu stability a rastu by malo odrážať mimoriadne udalosti, v ktorých sa nachádzame,“ povedal francúzsky prezident Nicolas Sarközy. Lídri sa však nezhodli na tom, do akej miery Pakt stability a rastu treba uvoľniť. Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, predseda ministrov financií eurozóny, naliehal na lídrov, aby bol pakt plne rešpektovaný aj napriek finančnej kríze. Podľa neho špirála kumulovania a splácania deficitov je nepochybne nebezpečná a pridala by na nervozite. Aj podľa predsedu Európskej komisie (EK) Josého Manuela Barrosa Pakt stability poskytuje dostatočnú flexibilitu na zvládnutie súčasnej situácie.
Prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet spolu s predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom však v roku 2005 podpísali dokument, ktorý porušovanie rozpočtovej disciplíny v prípade kríz povoľuje.
Opatrná vláda, iniciatívny poradca
Aj v súčasnosti viacerí politici a ekonómovia tvrdia, že vo výnimočných situáciách sa dá takýto ústupok pochopiť. „V stave, v akom sa v súčasnosti nachádza svetový finančný systém, je každý krok, ktorý prispieva k jeho stabilizácii, dobrý,“ myslí si analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršniak. Ak by sa nezastavilo prehlbovanie problémov medzi bankami a finančnými inštitúciami, mohlo by to podľa Koršniaka napokon viesť k ešte väčším problémom vo svetovej ekonomike, ktoré by sa mohli negatívne odraziť na hospodárskom raste a životnej úrovni ľudí.
Podobný názor má aj hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth: „Súhlasím s touto výnimkou. Ale len v prípade extrémnych situácií, ktoré by mali byť v príslušných dokumentoch únie veľmi jasne a zreteľne zadefinované.“
Premiérov ekonomický poradca Peter Staněk tomuto kroku síce podľa vlastných slov rozumie, ale nemyslí si, že by to vyriešilo súčasné svetové problémy. „Je to len reakcia na krízu a nerieši príčiny,“ povedal Staněk. Zmiernenie kritérií by sme podľa neho mohli využiť vo svoj prospech, pretože Slovensko v súčasnosti nepotrebuje peniaze navyše na vytvorenie balíčka záchrany pre finančný sektor. „Mohlo by sa to však hodiť na iné veci,“ konštatuje Staněk. Slovenské ministerstvo financií sa včera obmedzilo na komentár, že v súčasnosti sa prikláňa realizácii „zodpovednej rozpočtovej politiky“.
Aj exminister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) odporúča slovenským predstaviteľom, aby sa pridržiavali pôvodných prísnejších pravidiel paktu. „Takéto rozhodnutie lídrov Európskej únie vnímam negatívne. Nemyslím si, že situácia v Európe je taká vážna, aby bolo potrebné presadzovať takéto riešenia,“ povedal Mikloš.
Zatiaľ sa nechystá na „rozhadzovanie“ ani samotný premiér, aj keď „berie na vedomie závery tohto stretnutia“. „Pokiaľ ide o rozpočtové hospodárenie Slovenska, stále platia avizované záväzky, respektíve makroekonomické ukazovatele, na ktorých bude postavený budúcoročný štátny rozpočet,“ povedal Fico.
Slovensko kritériá plní
Podľa rozpočtových pravidiel zakotvených v Pakte stability a rastu musia mať krajiny deficit rozpočtu pod tromi percentami hrubého domáceho produktu.
V roku 2005 si členovia únie presadili, že sa rozpočtové pravidlá môžu za určitých okolností zmierniť. Do úvahy to síce pripadá iba v situácii, keď členská krajina padne za obeť mimoriadnym udalostiam, nad ktorými nemá kontrolu. Súčasnú svetovú krízu lídri štyroch krajín považujú za takú kritickú situáciu. Slovensko by malo mať tento rok deficit okolo dvoch percent a na budúci rok sa plánuje deficit 1,7 percenta. Limity však napríklad nedodržujú Francúzsko, Taliansko a Portugalsko.
Čo priniesol summit 4 krajín
Lídri vyzvali na zmenu pravidiel tzv. mark-to-market účtovníctva, v rámci ktorého sa posudzuje hodnota rôznych finančných inštrumentov na základe súčasnej trhovej hodnoty. Tieto pravidlá totiž nútia banky často oceňovať svoje aktíva aj napriek tomu, že ich chcú podržať dlhší čas.
Lídri tiež vyzvali na harmonizáciu pravidiel o zárukách bankových vkladov. Tým by chceli zabrániť situáciám, ktoré nastali tento týždeň, keď Dublin oznámil, že garantuje všetky národné vklady, čo spôsobilo odlev kapitálu z britských do írskych bánk. „Pred koncom roka uvedieme legislatívnu iniciatívu zameranú na zlepšenie súčasných pravidiel o bankových vkladoch, garantujúce lepšiu konvergenciu medzi národnými systémami “ uviedol Barroso.
Taktiež v rámci potreby kooperácie v 27-člennej EÚ v ére globalizácie vyzvali lídri na okamžité vytvorenie kolégií kontrolórov, ktoré by dohliadali na cezhraničné inštitúcie.
