Nedávno zosnulý Malcolm Bradbury v ňom videl najvýraznejší zjav britskej literatúry poslednej dekády, nositeľ Nobelovej ceny Saul Bellow ho považuje za svojho najobľúbenejšieho autora.

Martin Amis má však aj prívlastok Mick Jagger v literatúre, ktorý získal pre svoje provokujúce texty. Svoju povesť potvrdil aj posledným románom Experience (Skúsenosť) s autobiografickými črtami, ktorý vyvolal mohutnú vlnu polemiky.

V diskusii na stránkach novín Independent sa objavili názory, že svoje najlepšie knihy - Peniaze a Londýnske polia - už máte za sebou a váš vplyv na anglicky písanú literatúru nebol práve najšťastnejší, lebo jeho výsledkom bola skôr plejáda druhoradých epigónov. Čo na to hovoríte?

„Pozrite sa, Saul Bellow má osemdesiatpäť rokov a napísal skvelú knihu Ravelstein. Z tohto jednoduchého prirovnania predpokladám, že najlepšia kniha je predo mnou. Myslím, že názory z ankety nie sú dostatočným dôvodom na to, aby som prestal písať.“

Aký dôvod by vás to prinútil urobiť?

„Keby som už nemal čo povedať. Keby som sa ocitol v takom stave beznádeje, že nasadnem na nočný vlak, ktorý by ma uniesol do tmy zvanej samovražda.“

V románe Nočný vlak opisujete samovraždu ako súboj mozgu a tela, ktorý sa končí násilne a bez víťaza. „A tento bordel mám vyriešiť. Ja mám vždy všetko vyriešiť,“ píšete v knihe. Pristihli ste sa niekedy, žeby ste túto situáciu nevyriešili?

„Keď pred šiestimi rokmi zomrel otec Kingsley, prebehlo mi hlavou kadečo. Podobná situácia sa zopakovala koncom minulého roka. Zomrela mi sestra, ktorá mala štyridsaťšesť rokov. Ťažko sa z takýchto situácií spamätávam.“

Aj vo vašej poslednej knihe Experience je prítomná smrť. Opisujete v nej tragédiu vašej sesternice Lucy Partingtonovej, ktorú v roku 1973 zabil masový vrah Fred West. Do akej miery zasiahla Lucy váš život?

„Mal som vtedy dvadsaťštyri a Lucy o tri menej. V románovej fikcii som išiel ďalej a obidvaja sme mali ešte o pätnásť menej. Doteraz vidím tú malebnú anglickú krajinu nasýtenú zelenou farbou, v ktorej sa počas leta stretávali dve deti a vymýšľali si plno bláznovstiev. Bola to sympatia, náklonnosť, zakázaná láska? Neviem. Ale vzťah to bol nezabudnuteľný.“

Experience teda ako osobná skúsenosť?

„Žijeme v ére masovej uvravenosti. Všetci ich píšeme, alebo, prinajmenšom, o nich hovoríme: memoáre, apológie, životopisy. Momentálne nič nemôže konkurovať skúsenosti - tak nepopierateľne autentickej, a tak liberálne a demokraticky rozdeľovanej. Som románopisec, a preto sa pokúšam využívať životy iných pre vlastnú skúsenosť. Aj také, ktoré násilne vyhasli. Niekedy je to bolestné, ale život je aj o tom.“

Ako treba čítať vaše knihy, aby pohľad nebol zavádzajúci?

„V tom správnom uhle a pri dobrom svetle. Mnohé moje práce sú vnímané ako tvrdé, chladné knihy. Možno preto, že je oveľa ľahšie písať o temných stránkach života než o šťastí. Kto však dokázal vzrušujúcim spôsobom zachytiť na papieri pocity šťastia? Azda iba Tolstoj, a to je všetko. Domnievam sa však, že aj v mojich knihách možno nájsť horúcejšie emócie.“

Myslíte si, že literatúra by mala vzbudzovať emócie obidvoch zafarbení?

„Pozitívne i negatívne pocity sú dobré, keď sú produktívne. Samozrejme, istá dávka morálnych hodnôt je nevyhnutná. Čo však s takou knihou, pri ktorej zostávate chladný? Takému autorovi treba poradiť, aby robil niečo iné.“

V poslednom čase ste si s priateľom Ianom McEwanom vymenili cez médiá aj nie príliš priateľské pozdravy. Je to snaha zaujať výsadné prvenstvo?

„Spája nás generačná príbuznosť, niekoľko vypitých pív a fakt, že čosi znamenáme. Občas máme túžbu ešte viac vyniknúť. Vtedy sa pritvrdzuje slovník a na osobné vzťahy sa zabúda. Do popredia vystupuje obsedantná túžba byť najlepší.“

Ide o peniaze?

„Nevylučujem to.“

Je pravda, že už ako zálohu na napísanie knihy dostávate od vydavateľa pol milióna libier?

„Áno, ale tá suma už má starší dátum. Aj v literatúre sa dnes už točia oveľa väčšie peniaze.“

Aj preto ste sa presťahovali do Spojených štátov?

„Je to krajina, ktorá mi rozumie, a v neposlednom rade aj preto, že moja druhá žena Isabel Fonsecová sa stala dedičkou značného majetku v štáte New York. Takže, predsa len peniaze (Smiech). Ale bez literatúry by ma bohatstvo rozhodne nebavilo.“

ĽUDO PETRÁNSKY

MARTIN AMIS - Narodil sa 25. augusta 1949 v Oxforde. Po debutovom románe Poznámky o Ráchel (1973, The Rachel Papers), ktorý získal cenu Somerseta Maughama, nasledovali knihy: Mŕtvolky (1975, Dead Babies), Úspech (1978, Success), Iní ľudia, tajomný príbeh (1981, Other People A Mystery Story), Peniaze (1984, Money), Londýnske polia (1989, London Fields), Šíp času (1991, Time`s Arrow - bol medzi finalistami Booker prize), Informácia (1996, The Information), Nočný vlak (1997, Night Train - o dva roky neskôr vyšiel aj v slovenčine), zbierka poviedok Ťažká voda (1998, Heavy Water) a Skúsenosť (2000, Experience).