OSLO, BRATISLAVA. Desiateho decembra 1948 schválila čerstvo vytvorená OSN, ktorá mala byť zárukou mieru v povojnovom svete, Deklaráciu ľudských práv. Presne v rovnaký deň o 60 rokov neskôr odovzdajú v Osle za prítomnosti nórskeho kráľa Nobelovu cenu za mier.
Nezvyčajnú zhodu dátumov pravdepodobne využije päťčlenný nórsky výbor, ktorý držiteľa tejto ceny oznámi dnes. Predpokladá sa, že tento rok si za víťaza vyberie niekoho z ľudskoprávnych aktivistov.
Podobne si napríklad Nóri uctili výročie zhodenia atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki v roku 2005, keď ocenili Medzinárodnu agentúru pre atómovú energiu, ktorá bojuje proti šíreniu jadrových zbraní.
Peking v strehu
Ľudskoprávni aktivisti sa naposledy tešili z víťazstva iránskej aktivistky Širin Ebadiovej v roku 2003. Naopak, vlani išla cena environmentalistom, ktorí varujú svet pred globálnym otepľovaním: Alovi Gorovi a medzivládnemu panelu.
O to pozornejšie bude dnešné vyhlásenie ceny sledovať komunistický režim v Číne. Podľa ochrancov ľudských práv si Čína v tomto smere nepolepšila ani v roku olympiády v Pekingu. „Myslím si, že najpravdepodobnejšie zvíťazí čínsky disident,“ povedal pre Reuters Stein Toenesson, riaditeľ nórskeho Inštitútu pre výskum medzinárodného mieru.
„Ak mal výbor v rokoch pred olympiádou potrebu zaobísť sa bez hanobenia Číny, teraz môže byť zrelý čas udeliť cenu čínskemu bojovníkovi za ľudské práva,“ napísal Toenesson na internetovej stránke inštitútu.
Cena pôjde do väzenia
Medzi favoritmi sú dvaja čínski disidenti, obaja sú teraz vo väzení. Ak by jeden z nich prestížnu cenu dostal, ocitol by sa v galérii takých osobností ako matka Tereza, Martin Luther King, Albert Schweitzer, ale aj Jásir Arafat či Jimmy Carter.
Kao Č'-šeng je právnik, ktorý obhajoval okrem iného prenasledovaných priaznivcov cvičenia Falun Gong. Chu Ťia, podľa Amnesty International najznámejší súčasný čínsky disident, sa venoval demokracii, chorobe AIDS či životnému prostrediu. Neskôr kritizoval Peking za tvrdú ruku voči odporcom režimu. Vo väzení je od apríla tohto roku.
Špekulácie, že by Nobelov výbor mohol prvýkrát poukázať na úroveň ľudských práv v Číne, Peking podráždili. „Dúfame, že výbor neurazí city čínskeho ľudu,“ povedal podľa agentúry Bloomberg hovorca čínskeho ministerstva zahraničia.
Medzi ďalšími potenciálnymi víťazmi sa spomína napríklad ruská hovorkyňa obetí čečenskej vojny Lýdia Jusupovová či vietnamský budhistický mních. Z organizácií patrí medzi favoritov Koalícia proti trieštivým bombám, ktorá sa snaží zakázať používanie týchto zbraní.
Cena za mier?
Mierová nobelovka sa udeľuje od roku 1901. Odovzdávanie tejto ceny vo svojom závete odkázal švédsky vynálezca Alfred Nobel, ktorý veril, že aj jeho vynález dynamitu pomôže, aby bolo vo svete viac mieru.
Ako napísal vo svojom závete, cena by mala ísť tej osobe, ktorá „urobí najviac pre bratstvo medzi národmi, zrušenie či zníženie armád, či mierové konferencie“. Podľa nórskeho mierového aktivistu Fredrika Heffermehla tieto kritériá nesplnilo 48 zo 118 laureátov ceny vrátane matky Terezy. V súčasnosti túto cenu dostávajú aj bojovníci za ľudské práva či ochranu životného prostredia.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
