Slnko v sieti je snímka, ktorá hovorí o zatmeniach slnka i srdca, o prvých erotických dotykoch v období, ktoré sa môže zdať súčasným mladým už trochu nepochopiteľné. Bela mala síce „už“ pätnásť rokov, jej účes by však dnes patril skôr zrelej žene. Fajolov hrudníček je zasa dosť vzdialený chlapcom z Baywatchu.
Rozvíjajúci sa vzťah ohrozujú okrem iného aj rozmáhajúce sa televízory. Vo veľkom sa totiž práve vtedy začínajú na strechách montovať antény, čo ruší ich cudné opaľovanie. Romantiku na kockovanej deke však naruší na začiatku leta aj ich hádka. Obaja sú odrazu „rídki“. Fajolov otec, ktorý má ako „bývalý inteligent“ maslo na hlave, pošle syna na žatevnú brigádu, aby ukázal jeho kladný vzťah k práci. Fajolo sa síce vzpiera, ale nakoniec sa pri žatve v Melaňanoch dozvie, čo dovtedy nevedel. „Nikdy som si nevedel predstaviť, čo to dá roboty,“ vyjadrí sa tento vnímavý mladý intelektuál o zbere úrody. Cíti sa odrazu ako Robinson, ktorý si musí sám pripraviť jedlo. Kým on unavený prácou píše Bele zamilované listy, jeho priateľ Peťo mu ju vodí na jeho obľúbené miesto pri Dunaji a z jeho roľníckeho „zmúdrenia“ si samozrejme frajersky uťahuje. Fajolo má aj tak prevahu. Je totiž umelec, všade chodí s fotoaparátom na krku. Posadnutý je predovšetkým fotením ľudských rúk. Z krásnych typov miestnych chlapov si teda logicky spraví svojich modelov. Fotí však aj švárnu brigádničku Janu, ktorá už od minulých rokov vedela, ako má krásne skladať seno, ale aj lákať chlapcov k životodarnému prameňu. Táto postava je životnou rolou Oľgy Šalagovej.
Okrem predstaviteľky Belinej matky Elišky Nosálovej sa inak v hlavných rolách vyskytli prevažne neherci či práve začínajúci herci, akým bol aj vtedy osemnásťročný Ľubo Roman v postave Peťa. Aj hlavného hrdinu prezentuje neherec - Marián Bielik, nahovoril ho však Michal Dočolomanský, toto rozpoltenie postavy trochu cítiť.
Slnko v sieti si treba pozrieť už len z dokumentárneho pohľadu, ako vyzerala na začiatku 60. rokov krčma, akí zodretí boli ešte vtedy dedinskí chlapi, v akých šviháckych kabátoch chodili vtedajšie ženy po bratislavských uliciach. Film je svojou zvláštnou vizualitou, estetizáciou detailu či rytmom filmovej reči skutočne výnimočný. Zároveň si však uchováva aj čarovnú pokrokovosť. Fajolo kritizuje nedbalosť „súdruha mechanizátora“, pre ktorú majú žatevné stroje veľkú poruchovosť. „Teraz zúri boj o zrno, nenarušujte pracovnú morálku,“ reaguje súdruh na kritiku. Aj z tohto stvrdnutého srdca sa však neskôr vykľuje ľudské jadro.
Scenár vznikol na báze troch poviedok spisovateľa Alfonza Bednára. Stanislav Barabáš, ktorému bol text najprv ponúknutý, ho odmietol, Štefan Uher sa jeho spracovaním nakoniec zapísal do dejín slovenskej kinematografie. Nielen v dedinských scénach cítime jeho citlivý autentický pohľad. Slnko v sieti sa nakrúcalo v Bratislave a v Nitrianskej Blatnici v lete roku 1962. Ani film o pubertálnej láske nemal svoju cestu do distribúcie celkom ľahkú. Slepota Belinej matky vraj mohla symbolizovať slepotu strany, zatmenie slnka zasa súmrak komunizmu. Nakoniec sa však k svojmu divákovi dostal, pričom mu pomohlo aj to, že v roku 1963 získal Cenu československej kritiky.
Ohlasy z tlače
Tento film je vzburou proti starým konvenciám, je nepokojným, hľadačským - ale aj nachádzajúcim dielom, ktorého význam zďaleka prekračuje rámec našej kinematografie.
(Blech, Richard: Nepokojný, hľadačský film. Smena, 16. 2. 1963, s. 4.)
Dílo neučesané, plné rozporů, dílo, které chce tolik vypovědět, že se až zalyká. Dílo neurovnané, v němž banalita následuje po vrcholné scéně, ale především dílo mladistvé a živé. A konečně také dílo, jimž se slovenská kinematografie poprvé a beze zbytku pustila vlastní cestou, přestávajíc s dobrými vlastnostmi přebírat od českého filmu jeho nešváry a dávajíc mu plodný podnět.
(Boček, Jaroslav: Mladistvé dílo. Kulturní tvorba, č. 9, 1963, s. 13.)
Štefan Uher, ktorý vlani debutoval hraným filmom My z deviatej A, tu mohol naplno rozvinúť svoju tvorivú metódu, ktorú si vyskúšal v dokumente (už tam väčšinou v spolupráci s kameramanom Szomolányim) hlavne v dvoch smeroch: v pôsobivosti lyricky komponovaného obrazu ako hlavného nosiča emotívneho pôsobenia i v bezprostrednom zázname skutočnosti, sprostredkovanom čo najintímnejšie cez zachytenie ľudskej tváre, hlasu, gesta.
(Kalinová, Agneša: Dobrodružstvo dozrievania. Kultúrny život, č. 8, 1963, s. 9.)
Slnko v sieti vzniklo ako výsledok intímneho tvorivého splynutia dvoch príbuzných naturelov, analyticky založeného spisovateľského talentu Alfonza Bednára so spríbuzneným talentom režiséra Štefana Uhera, ktorý našiel pre svoju smelú interpretáciu rovnako citlivého výtvarného partnera v kameramanovi Szomolányim.
(Branko, Pavel: Romanca v dur. Práca, 22. 2. 1963, s. 3.)
Významné udalosti - ROK 1963
po zosuve pôdy do priehradného jazera na rieke Piava sa okolím preliala 100 metrov vysoká vlna, ktorá zabila štyritisíc ľudí,
odstúpil Konrád Adenauer, ktorý ako kancelár viedol Nemeckú spolkovú republiku od roku 1949,
zomrela francúzska šansoniérka Edith Piaf,
zomrel britský spisovateľ Aldous Huxley,
skončilo sa druhé zasadnutie 2. vatikánskeho koncilu o reforme katolíckej liturgie,
Ústredný výbor KSČ prijal uzneseenie o rehabilitácii tzv. slovenských buržoáznych nacionalistov.
Vážení čitatelia,denník SME pre vás v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom pripravil ďalšiu filmovú edíciu. Séria Slovenský film 60. rokov nadväzuje na projektyz predchádzajúcich dvoch rokov, v rámci ktorých sme vám priniesli najlepšie filmy osemdesiatych a sedemdesiatych rokov. Každý týždeň až do novembra si budete môcť k denníku SME kúpiť v novinových stánkoch aj jeden z klasických filmov slovenskej kinematografie za cenu 99 korún (2,99 eura). Podrobné informácie o edícii nájdete na www.petitshop.sme.sk.Vo Víkende vám vždy predstavíme film, ktorý je aktuálne v predaji. Prajeme vám príjemné čítanie a príjemné divácke zážitky.
Bol to prvý film hlásiaci sa k novej vlne
ĽUBO ROMAN mal v roku 1962, keď filmovali Slnko v sieti, osemnásť rokov. Prefarbený natmavo stvárnil postavu Petra, Belinej letnej lásky.
Odvtedy hral v divadle i vo filme desiatky postáv, viedol neskôr Novú scénu a krátko pôsobil aj na poste ministra kultúry. Dnes sa venuje vlastnému Divadlu West.
V čom je podľa vás film Slnko v sieti taký dôležitý?
„Bol to prvý film, ktorý niesol znaky hlásiacej sa takzvanej novej vlny. Odrazu namiesto stvárňovania rurálnych či baladických tém, akými sa dovtedy zaoberal napríklad Martin Ťapák, prehovorili v tom čase veľmi mladý režisér a mladý kameraman o veciach každodenného života. Hovorili rečou, akou hovorí ulica, obyčajní ľudia.“
Bola rola v tomto filme pre vás v niečom výnimočná?
„Celkovo chceli odo mňa trochu iný typ herectva, na aký som bol dovtedy zvyknutý v rozhlase či v televízii. Najviac si však spomínam na celkovú atmosféru, na to, ako sme nakrúcali pri Dunaji a ako som sa zoznámil s Janou Belákovou, ktorá sa mi v tom čase veľmi páčila.“
Ako sa vám spolupracovalo s režisérom Štefanom Uherom?
„Veľmi dobre. Dokonca som si s ním tykal. Pri našom prvom spoločnom filme My z deviatej som sa zoznámil aj so svojou súčasnou manželkou. Uher bol teda pre mňa aj v takomto zmysle osudovým režisérom. Stretávali sme sa aj neskôr, priatelil sa aj s mojou ženou a dalo by sa povedať, že bol priam až členom rodiny. Ako režisér bol nezameniteľný.“
Ako ste vnímali jeho spoluprácu s kameramanom Szomolányim?
„O všetkom sa vopred radili. Vtedy som prvýkrát videl naozaj tvorivú atmosféru medzi režisérom a kameramanom a pochopil som, že to je jediná možnosť, ako urobiť dobrý film. Nedokázal by to ani režisér sám a takisto ani kameraman. To bola pre mňa akási prvá filmová škola.“
Slnko v sieti pôsobí dojmom generačného diela. Aké sú vaše súčasné vzťahy s kolegami z nakrúcania?
„Nedávno som sa stretol s Janou Belákovou, ktorá dlho žila v Nemecku, a príjemne sme si zaspomínali. Občas sa stretávam so Stanom Szomolányim, s ktorým máme takisto veľmi srdečný vzťah. Szomolányi je pre mňa kameraman, ktorý priniesol do slovenského filmu celkom nový vietor. Generácia, ktorú učil na vysokej škole, už prišla s novým videním.
Čo by ste najviac želali Slnku v sieti v jeho novom živote na DVD nosiči?
„Slnko v sieti je časťou mojej mladosti. Nielen hereckej, ale aj ľudskej mladosti. Filmy majú tú nevýhodu, rovnako ako herci, že rýchlo starnú. Ale myslím si, že na Slnko v sieti sa dá pozerať aj teraz. Znamená to, že ide o dobrý film. Želal by som mu, aby si ho pozrelo čo najviac mladých ľudí a aby prípadne nadviazali na to, čo sa ním kedysi Štefan Uher so Stanom Szomolányim snažili odkázať.“
Eva Križková
foto archív
