Hokejový šampionát v Nemecku sa naposledy hral v roku 1993 v mestách Dortmund, Düsseldorf a Mníchov. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa na ňom druhýkrát predstavilo Rusko. (Nevydarenú premiéru pod ruskou vlajkou mal legendárny tréner Viktor Tichonov na MS ‘92 v Bratislava a Prahe, kde Rusi vo štvrťfinále stroskotali na neskoršom majstrovi sveta Švédsku a prvýkrát v histórii sa z MS vrátili bez medailí).
Vo finále šampionátu 1993 zdolali Rusi pod vedením trénera Borisa Michajlova Švédsko 3:1.
Prvý odpálil zátku Igor Varický hneď na chodbe mníchovskej olympijskej haly. 22-ročný obranca Čeľabinska osprchoval lepkavým mokom okolité mikrofóny, aby dal na známosť – zborná je znovu na tróne! Trojlitrové fľaše šampanského rozviažu jazyk aj hokejistom. Čerství majstri sveta boli zakrátko nezvykle zhovorčiví.
Viačeslav Bykov, kapitán, útočník švajčiarskeho Fribourgu: „V prvých zápasoch som sotva stál na nohách. Opotrebované kolená boleli, ale potom ma opantalo pracovné nadšenie ostatných. Vyplatilo sa, som namäkko.“
Dmitrij Juškievič, obranca Philadelphie: „Po nevydarenej sezóne vo Philadelphii som ani nesníval, že spolu so Slavom Bucajevom vybojujeme titul na MS a v semifinále dostane na frak náš klubový spoluhráč Lindros. Na Švédov sme ušili jednoduchý, ale perfektný recept. Hrali sme presne to, čo oni vlani v Prahe. A zrazu boli hotoví… Neviem, čo teraz urobím s formanom, ktorého som dostal od sponzorskej Škody ako ocenenie pre najlepšieho obrancu MS.“
German Titov, útočník TPS Turku: „Nie, nemám nič spoločné so slávnym sovietskym kozmonautom. Narodil som sa vtedy, keď vyletel do vesmíru, a tak mi naši dali meno podľa vtedajšie-ho národného hrdinu. Vidíte, tu v Mníchove sa ma vypytujú, odkiaľ som prišiel – zelenáč. Lenže ja už budem mať dvadsaťosem rokov. Jednoducho vlna náhradníkov nemala počas veľkej éry šancu dať o sebe vedieť. Teraz sme tu a svet sa čuduje. V lete by som rád ,oddychoval‘ v niektorom kempe NHL!“
Valerij Karpov, útočník Čeľabinska: „Divoká sezóna. Na jej začiatku som prišiel do CSKA k Tichonovovi. Lenže dlhé mesiace som nedostal ani rubeľ, nemohol som žene donekonečna opakovať, že výplatu dostanem o mesiac. Čakáme dieťa. Tak som sa po Izvestijách zobral a vrátil som sa do Čeľabinska. Viktor Vasilievič spočiatku soptil, ale zdalo sa mi, že to postupne pochopil. Ja som sa zasa hokejovo naštval, dával som kopu gólov a ten istý Tichonov ma zrazu vybral na medzinárodný turnaj vo francúzskom Rouene, kde sme hrali aj proti Slovensku. Napokon ma nominoval aj do Nemecka na MS, kde sa mi splnil prvý hokejový sen. Druhým je NHL. Mojím vzorom je Makarov, ale jeho číslo 24 mi pripadlo náhodou. Za peniaze, čo sme tu zarobili (ešte síce nevieme koľko), si doma kúpim nové auto, starý žigulák sa rozpadáva…“
Jan Kaminskij, útočník Dinama Moskva: „Napíšte, že Bykov s Chomutovom sú zlatí ľudia. Otcovia, tréneri, kamaráti a veľkí hokejisti. Dnes som si dal záväzok, že ak raz budem zarábať také peniaze ako oni, chcem byť ako oni.“
Boris Michajlov, tréner Ruska: „Ukázali sme svetu, že rozpad Sovietskeho zväzu neznamenal rozpad ruského hokeja. Tento titul je pre nás životne dôležitý.“
Igor Dmitrijev, tréner olympionikov Ruska: „Gratulujem Borisovi Michajlovičovi a jeho zverencom, ktorí skvele korčuľovali a zabojovali. Konečne tých Švédov niekto prekukol. Čo bude s ruským hokejom ďalej? Rozpredajú sa hráči a za peniažky sa zasa rok pretlčieme. Koncepcia? Prosím vás, aká?“
Vasilij Tichonov, tréner San Jose Sharks, Viktorov syn: „Ruský hokej politika nezmení. Hráči majú v krvi rýchlu a presnú kombináciu.“
Česi bronzoví, Slováci hrali iba diplomaticky
V Nemecku sa prvýkrát v histórii predstavil samostatný český tím, ktorý pod vedením trénerskej dvojice Ivan Hlinka – Jaroslav Walter zdolal v boji o bronz hviezdami NHL nabitú Kanadu 5:1. Spoluhráči okolo Lindrosa, s 11 gólmi najlepšieho strelca šampionátu, sa však po semifinálovej prehre s Rusmi 4:7 pozabúdali v nočných baroch.
Slovenský hokej bojoval v Nemecku iba na diplomatickom poli. Kongres IIHF riešil otázku, čo so slovenským hokejom, ktorý nemal nástupnícke práva na federálnu históriu ako Česi.
V sobotu o 10.48 h udrela v mníchovskom hoteli Arabella veľká hodina v histórii slovenského hokeja. Po trojdňových diplomatických bojoch na kongrese IIHF sa dočkal najdôležitejšieho triumfu: slovenskú reprezentáciu zaradili do kvalifikácie na budúcoročnú olympiádu v Lillehammeri! Pomer hlasov 50:32, jeden neplatný.
Predseda Slovenského zväzu ľadového hokeja Ján Mitošinka: „V Mníchove sa nám naplnili štyri ciele. Najdôležitejšie bolo naše mimoriadne zaradenie do olympijskej kvalifikácie, potom nasadenie Slovenska priamo do C-kategórie MS, čím sme sa vyhli novembrovej kvalifikácii. Kongres nás okrem toho rovnako ako Čechov prijal za riadnych členov IIHF. Prebehlo to hladko – generálnym konsenzom, pri ktorom neboli hlasovacie nervy. Nezanedbateľný je napokon aj fakt, že IIHF nás nepriamo požiadala, aby sme vyučovali hokejový svet nižšej kategórie v organizácii medzinárodných podujatí, čím zároveň uznala rozpor medzi formálnou a reálnou úrovňou nášho hokeja.“
VOJTECH JURKOVIČ
