Ostatná letná uzávera časti Prístavného mosta vyvolala ďalšie prudké polemiky na tému nultý obchvat. Samospráva by jeho výstavbu chcela urýchliť.
Vytúžený obchvat Bratislavy, od ktorého si mnohí sľubujú zásadné zlepšenie dopravnej situácie v meste, má mať zhruba 49 kilometrov. Príprava je rozdelená do štyroch samostatných častí a podľa prepočtov Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá výstavbu zabezpečuje, má celé dielo stáť zhruba štyridsať miliárd korún (1,3 miliardy eur). Spoločnosť predpokladá začatie výstavby po častiach v rokoch 2008 (alebo začiatkom roku 2009), 2011 a 2012 s tým, že okruh rozčlenia na kratšie stavebné úseky. Stavať by preto malo viacero zhotoviteľov naraz. Keďže napojenie západnej časti okruhu je viazané na výstavbu cesty na rakúskej strane, spojazdnenie celej diaľnice D4 diaľničná spoločnosť predpokladá až v rokoch 2014 až 2017.
Na urýchlenie výstavby by mala vzniknúť komisia, kde by boli zastúpení experti rezortu dopravy, Národnej diaľničnej spoločnosti, bratislavskej župy a magistrátu. Hovorí sa o financovaní cez PPP projekty, čo by mohlo posunúť výstavbu viacerých častí okruhu k skoršiemu termínu. Vlani župa napríklad navrhovala aj to, aby sa projekt stavby uchádzal aj o európske peniaze, ak by sa stal súčasťou výstavby Stredoeurópskeho dopravného koridoru.
Most alebo tunel?
Prvá, 23-kilometrová časť, má viesť v časti Bratislava - Jarovce až po Ivanku pri Dunaji. Na tomto úseku by mali byť nielen dva tunely, ale aj most cez Dunaj dlhý 1890 metrov.
Zatiaľ na túto časť investor - Slovenská diaľničná spoločnosť - nechal vypracovať technickú štúdiu a pripravené sú dva rôzne varianty. Ich trasa sa líši v miestach, kde je letisko.
Citlivým miestom tejto časti okruhu je prechod diaľnice cez Dunaj. Plánovaný most sa investorovi javí ako najschodnejšia možnosť. Iný názor však majú ochranári. Tí žiadajú posúdiť aj možnosť ísť s diaľnicou tunelom popod Dunaj. Cieľom je vylúčiť styk diaľnice s chráneným územím Dunajský luh. Aby sa však pri výstavbe takéhoto tunela dodržali prísne technické parametre (najmä pozdĺžne sklony a bezpečnostné vybavenie), musel by byť dlhý aspoň tri až štyri kilometre. Výjazd by minul prvú po ceste z petržalských križovatiek a tunel by vyústil až niekde za železnicou.
Pár sto metrov od Marianky
Od Ivanky pri Dunaji má obchvat pokračovať smerom na Stupavu. Súčasťou tejto osemnásť a pol kilometrovej trasy má byť osem až deväť a pol kilometrový tunel Karpaty.
Do úvahy z pôvodných siedmich prichádzajú len dva varianty - každý s rekordne dlhým tunelom. Pôvodne sa zvažovala aj možnosť postaviť dva kratšie tunely a medzi nimi vyviesť diaľnicu na povrch neďaleko Borinky, kam sa mnohí odsťahovali ako do lukratívnej lokality s tichým bývaním. Obyvatelia proti tomuto variantu trasy protestovali. Chceli, aby diaľnica viedla čo najďalej od ich obydlí.
V zámere EIA sa však posúdili tri trasy. Ministerstvo životného prostredia totiž stanovilo, aby sa posudzoval aj variant s predĺženým tunelom Karpaty na západnej strane. Dôvodom bola zástavba v ďalšej tichej lokalite s bývaním v Marianke, keďže najbližšie domy sú od diaľnice vzdialené päťsto až šesťsto metrov. Národná diaľničná spoločnosť však považuje takúto trasu za nereálnu. Približne v požadovanom koridore Senec - Pezinok, kadiaľ by mohla cesta viesť, plánuje totiž Bratislavský samosprávny kraj výstavbu cesty II. triedy a predĺženie tunela podľa Národnej diaľničnej spoločnosti nie je možné z obdobných dôvodov ako stavba tunela pod Dunajom. Navyše ešte tohto roku, prípadne začiatkom roku 2009 sa začne výstavba úseku diaľnice medzi Stupavou a Devínskou Novou Vsou, ktorá začína križovatkou pri Záhorskej Bystrici a predchádzajúci úsek sa preto musí napojiť v pôvodne naplánovanom mieste.
Pri Volkswagene sa už ide stavať
Spomínaná časť diaľnice zo Stupavy do Devínskej Novej Vsi, ktorú diaľničná spoločnosť začne onedlho stavať má mať 3,2 kilometra. Jej príprava začala už v roku 2001 v súvislosti s výstavbou priemyselného parku Záhorie, kedy vznikla potreba prepojenia areálu pri Malackách so závodom Volkswagen v Devínskej Novej Vsi. V súčasnosti jazdia nákladné vozidlá medzi týmito podnikmi po diaľnici D2 medzi križovatkami Lamač (pri krematóriu) a Lozorno. Keďže prejazd tejto ťažkej dopravy cez Stupavu bol vylúčený, predĺžila sa ich trasa zhruba o pätnásť kilometrov. Tento úsek diaľnice by mali ukončiť o dva roky.
Posledný úsek okruhu má končiť opäť na slovensko-rakúskej hranici. Pre túto časť je vypracovaná technická štúdia a zámer na posúdenie EIA. Hodnotiť sa majú tri varianty zo zámeru a nový tunelový variant pod riekou Moravou.
