Keďže kúrenie biomasou znižuje ceny tepla a pri jej zavedení sa dajú čerpať peniaze z európskych fondov, odborníci predpokladajú, že situácia sa do piatich rokov zmení.
K najväčším dodávateľom tepla pre centrálne vykurovanie v Bratislave patria Bratislavská teplárenská spoločnosť, firmy Dalkia, Termming a CZT. Podľa informácie Slovenského zväzu výrobcov tepla hlavné mesto zatiaľ zásobujú len teplom vyrobeným zo zemného plynu a využitie alternatívnych surovín nateraz pripravuje len spoločnosť Termming vo Vrakuni. Prechod na vykurovanie obnoviteľnými palivami pritom popri opatreniach na zníženie úniku tepla z bytových domov prináša významnú možnosť úspor. Do úvahy prichádza najmä biomasa.
Ako platiť za teplo menej
Úspory na teple možno dosiahnuť dvoma cestami. "Prvou je zníženie spotreby tepla na strane spotreby," vymenováva možnosti člen predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla zväzu Marek Hargaš. Teda v bytových domoch tak, že vlastníci zafinancujú výmenu okien, zateplenie, hydraulické vyregulovanie domových teplovodov, radiátory vybavia termostatickými ventilmi a osadia sa meračov tepla. Tieto opatrenia síce idú na vrub výdavkov obyvateľov domu, no podľa informácií spoločnosti Energetické poradenstvo Bratislava dokážu znížiť spotrebu tepla v dome aj o tretinu.
Pri stredne veľkom dome do 40 bytov to v súčasných cenách tepla ročne znamená úsporu až do výšky niekoľko stotisíc korún za dom.
Druhým systémovým riešením je zmena palivovej základne veľkých výrobcov tepla z plynu respektíve z fosílnych palív na systémy využívajúce obnoviteľné zdroje energie, najmä biomasu. "Na tú je systém centrálneho zásobovania teplom najlepšie pripravený a má vysoký potenciál na úsporu," hovorí Hargaš. Na druhej strane však ide o investične mimoriadne náročný proces. "Preto je financovanie zdĺhavejšie a zdroje sa získavajú hlavne z Európskej únie pomalšie," dodáva člen predstavenstva zväzu. No národná i obecné energetické koncepcie takýto postup vyslovene odporúčajú (vrátane odbornej verejnosti). Na Slovensku už existuje niekoľko úspešných miest, kde prešli na biomasu pri centrálnom zásobovaní tepla, a to dodávajú lacnejšie až do 50 - 100 korún (1,7 až 3,3 eura) za gigajoul oproti plynovým kotolniam.
Ľudia sa menej odpájajú
K mestám, kde teplárne pre centrálne zásobovanie teplom viacej využívajú biomasu patria Zvolen, Hriňová, Malacky, Považská Bystrica, Trenčín. Podľa skúseností zväzu všade s pozitívnym dopadom na cenu a so spokojnosťou odberateľov.
"Práve prechod na biomasu na miestach možného ohniska nespokojnosti pomáha v poslednom období upevňovať spokojnosť zákazníkov a zabraňovať tak odpájaniu od centrálnych zdrojov tepla. Možnosť prechodu na biomasu výrazne napomohol poklesu záujmu o domové kotolne," hovorí Hargaš. Podľa neho Slovensko v najbližších ďalších piatich rokoch čaká boom pri prechode na biomasu, a to aj vďaka väčšej zručnosti a skúsenosti firiem čerpať eurozdroje.
Kde to už funguje
Ekologickými palivami kúri na Slovensku napríklad spoločnosť Termonova v Novej Dubnici.
Na biomasu prešla pred piatimi rokmi. Dosiahli cenu za gigajoul tepla 639 korún (21 eur), čo je zhruba o dvesto korún menej ako pri zemnom plyne.
Trenčianska spoločnosť Služby pre bývanie využíva ekologické zdroje od augusta tohto roku. Spoločnosť investovala do dvoch dánskych kotlov. Spaľovať môžu obilnú, či repkovú slamu alebo kukuričné kôrovie. Spoločnosť chce postupne vyeniť všetky plynové kotle. Miestna teplárenská spoločnosť za nové kotle zaplatila 87 miliónov korún (2,9 milióna eur), konečná výška investície sa bude pohybovať okolo tristo miliónov korún (10 miliónov eur). Návratnosť je plánovaná do ôsmich rokov.
Spoločnosť Termming sa pustila do vybudovania alternatívneho zdroja - kotolne K8 na biomasu celkovo za 53 miliónov korún (1,8 milióna eur) v Malackách. Kotolňu, ktorá zásobuje teplom polovicu obyvateľov Malaciek, napojených na centrálne zásobovanie teplom, vďaka modernej technológii prispôsobili na výrobu tepla spaľovaním drevnej štiepky. Ide tu o dvojpalivové riešenie - dva kotle na drevnú štiepku s celkovým výkonom päť megawattov dokážu plne nahradiť zemný plyn, iba s výnimkou extrémov pod -15° C.
Uskutočnením zámeru sa napríklad v roku 2007 podarilo dosiahnuť nižšie ceny ako v roku 2006. Ešte väčší prínos z tejto investície očakáva spoločnosť v tomto roku, keď ceny plynu prudko vzrastajú.
Vrakuňa je vhodná lokalita
Po dobrej skúsenosti s kotolňou na biomasu v Malackách sa spoločnosť Termming rozhodla investovať aj v Bratislave, v mestskej časti Vrakuňa. "Vrakuňa je pre podobný zámer ideálna lokalita z hľadiska celkovej logistiky i dostupnosti štiepky," hovorí Harvaš zo zväzu výrobcov tepla.
Kotolňa Železničná, ktorú spoločnosť plánuje rekonštruovať, zásobuje teplom približne polovicu Vrakunčanov napojených na centrálne vykurovanie. Výsledný efekt by sa preto v cene tepla mal odraziť.
Výrobca tepla predbežne ráta so zlacnením cien za teplo zhruba o 50 korún (1,7 eura) za gigajoul.
