zjavením. Le Clézio bol od počiatku solitér, ergo „osamelý bežec“ a v období, keď „kraľovali“ na francúzskej literárnej scéne najmä autori tzv. nového románu, prijala francúzska literárna kritika Zápis o katastrofe, ktorého protagonista nevie, či prišiel z armády, alebo z ústavu pre choromyseľných ako knihu, ktorá sa vymyká z módneho prúdu súčasnej francúzskej prózy a dokonca ju stavala do protikladu k „odľudšťujúcej tendencii „nového románu“. Nebolo to celkom presné, medzi Le Cléziom a novým románom by sa dalo nájsť dosť podobností – dve z nich sa vnucujú hneď na prvý pohľad: rozbitie románovej formy a rozklad plynulého deja. Jeho vstup do literatúry bol šťastný predovšetkým v tom, že autor nepreberá hotové literárne teórie, nenapĺňa vopred pripravené literárne schémy. Z celej knihy cítiť, a to je na nej najsympatickejšie a najviac vzrušujúce, že hybnou silou bola potreba vysloviť sa, ujasniť si svet a seba.
Le Cléziov obraz má silu rozrásť sa v presvedčivú a strhujúcu víziu. O dva roky, v roku 1965, vydal druhú knihu Horúčka (v češtine vyšla v roku 1967 zbierka poviedok, ktorú ú francúzska kritika ocenila ešte vyššie ako jeho debut a mladého 25ročného autora začali ihneď prekladať do iných jazykov. Nasledoval román Potopa (1966) a do roku 1985, keď vyšiel v slovenčine román Púšť (v kongeniálnom preklade Michaely Jurovskej) mal už na konte vyše 15 diel, románov, poviedok, esejí prekladov. Potom som stratil kontakt s jeho tvorbou – ak sa nemýlim, v slovenčine vyšli ešte dve jeho knihy – Mondo a iné príbehy a Zlatá rybka, ale nepochybujem o tom, že písal aj naďalej knižky, v ktorých sa nespreneveril svojej vízii, čo sformuloval v predslove k Horúčke: „Žijeme vo svete, ktorý je veľmi vratký. Musíme si dávať pozor, kam kladieme svoj pohľad, nesmieme veriť tomu, čo počujeme, čoho sa dotýkame. Na veľké city príliš neverím. Namiesto nich vidím armádu hmyzu, mravcov, čo hryzú kolom dokola. Niekedy sa tie drobné temné škvrny spoja a ľudský rozum stratí rovnováhu. Na niekoľko minút či hodín zavládne chaos. Dobrodružstvo... Rozum narušený dojmami niekedy prepadne akejsi materialistickej extáze. Pravda je oslnivejšia ako oblúková lampa.“
Tohtoročná Nobelova cena za literatúru je v správnych rukách.
Autor: Dušan Mitana
