ŽENEVA, BRATISLAVA. Mala to byť veľkolepá mierová konferencia. Nakoniec je z nej fraška.
Vôbec prvýkrát po päťdňovej vojne o Južné Osetsko si v Ženeve mali za jeden stôl sadnúť Gruzínci aj Rusi. Pôvodne mali do Švajčiarska pricestovať ich najvyšší štátnici, nakoniec dorazili delegácie iba na expertnej úrovni. Fotografov dokonca ani nepustili na stretnutie, a tak nebolo jasné, či sa obe strany vôbec stretli. Nestretli.
Kto prekazil rozhovory
Z fiaska na mierových rokovaniach, ktoré sa odložili o ďalší mesiac, sa obviňovali obidve strany. „Zo ženevských rokovaní odišli Rusi,“ povedal gruzínsky líder Michail Saakašvili, ktorý dal pred elegantným švajčiarskym mestom prednosť Bruselu, kde sa stretol s európskymi lídrami.
Moskva tak podľa neho dala jasne najavo, že nechce vec riešiť diplomatickou cestou. Rovnako, ako keď koncom augusta Rusko jednostranne a bez akejkoľvek snahy o vyjednávanie uznalo gruzínske odtrhnuté republiky.
(Ne)uznaní separatisti
Jablkom sváru medzi oboma delegáciami boli práve separatisti. Gruzínsku sa nepáčilo, že na rokovania do Ženevy pricestovali aj predstavitelia odštiepeneckých regiónov Južné Osetsko a Abcházsko.
Rokovaním s jej zástupcami na medzinárodnej pôde by Tbilisi podľa svojich slov len dalo najavo, že uznáva ich legitimitu. Ruské ministerstvo zahraničia už iba ich prítomnosť v Ženeve považovalo za medzinárodné potvrdenie ich nezávislosti po tom, ako to urobilo ono samo.
Tbilisi čiastočne uspelo v Haagu
HAAG. Prvá gruzínska výhra na medzinárodnej pôde. Aj tak by sa dal chápať včerajší verdikt Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.
Ten včera vyzval gruzínsku aj ruskú stranu, aby sa zdržali podnecovania a podporovania rasovej diskriminácie a pomohli pri roznášaní humanitárnej pomoci pre postihnutých občanov.
Súd tak formálne akceptoval žalobu gruzínskej strany, ktorá využila medzinárodnú konvenciu o rasovej diskriminácii a napadla Rusko za čistky v rokoch 1993 až 2008 po občianskej vojne na začiatku 90. rokov 20. storočia. Rusko túto žalobu spochybňovalo s tým, že nie je v jurisdikcii súdu sa tým zaoberať.
„Je to presne to, čo sme chceli,“ povedala pre Financial Times Tina Burdžalianiová z gruzínskeho ministerstva spravodlivosti. Sudcovia však včera zdôraznili, že ešte nejde o konečný verdikt.
(reuters, čtk, rek)
Autor: Mirek Tóda © SME
