Sergej Bubka sa presťahoval do Bratislavy

Bubka junior je na 273. mieste svetového rebríčka, má potenciál na prvú stovku.

BRATISLAVA. Ten istý široký úsmev, veľmi podobná tvár. Netreba dlho hádať. Sergej Bubka je opäť v Bratislave. Syn slávneho ukrajinského atléta sa dal na tenisovú dráhu a teraz sa už štvrtý mesiac pripravuje v Národnom tenisovom centre s trénerom Tiborom Tóthom.

Vo svetovom rebríčku sa za ten čas posunul zo 640. miesta do tretej stovky a stúpa ďalej. Podľa trénera má na to, aby sa možno už na budúci rok dostal do top 100.

Poradil mu kamarát

„Rok som trénoval v Kyjeve, ale nemal som výsledky. Nepostupoval som v rebríčku,“ v ruštine spustil svoj tenisový príbeh 21-ročný Bubka. A rovnako plynulo rozpráva po anglicky či po francúzsky. „Môj krajan Sergej Stachovskij mi poradil, či to neskúsim s jeho trénerom Tóthom. A tak som sa presídlil na Slovensko. Našiel som tu výborné podmienky na prípravu, mnoho kvalitných sparingpartnerov. Postupne začali prichádzať turnajové víťazstvá. Už teraz viem: bol to správny krok v mojej kariére.“

V septembri hral svoje prvé finále na challengeri. V Donecku podľahol až Rusovi Kunicynovi (76.), ktorý nedávno vyhral miliónový turnaj v Moskve.

„Do konca roka mám v pláne ešte päť turnajov vrátane bratislavského Tatrabanka Open,“ vravel 273. hráč svetového rebríčka. „Chcem sa v renkingu posunúť, kam to až pôjde, no väčší progres môžem očakávať na budúci rok. Veď v prvej polovici sezóny neobhajujem takmer žiadne body.“

Šťastný pri tenise

Sergej tenisovo vyrastal v Monte Carle, kde Bubkovci žijú. Na kurty chodil aj o dva roky starší brat Vitalij, no ten dal od osemnástich prednosť štúdiu - teraz je na univerzite v Madride.

„Aj ja som po maturite skúšal vysokú školu, ale po roku som to vzdal - nedala sa zladiť s profesionálnym tenisom,“ vysvetľoval. „Tenis ma zo všetkého baví najviac. Som šťastný človek, že môžem športovať, cestovať po svete a takto sa živiť.“

Sergej je srdcom Ukrajinec, svoju krajinu reprezentuje aj v Davisovom pohári. Tenis na Ukrajine je na prudkom vzostupe.

Otec ho netlačil

V Bratislave si prenajal byt na Miletičovej ulici, na tréning do NTC sa za štvrťhodinku prejde peši. Neďaleko je aj štadión Interu, kde jeho otec na mítingoch 1984 a 1988 dva razy zlepšil svetový rekord v skoku o žrdi a získal si srdcia atletických fanúšikov.

„Na otcove svetové rekordy v skoku o žrdi na mítingu si pochopiteľne nemôžem pamätať, veď pri prvom som ešte nebol na svete, ale isteže viem o nich,“ povedal Bubka junior. „Viem tiež, že otec tu chodil rád. Aj ja sa v Bratislave cítim ako doma. Vravím to aj rodičom, každý deň s nimi krátko telefonujem.“

Pri otázke, prečo sa nevydal v otcových atletických stopách, len prevráti očami. „Každý sa ma to pýta,“ vysype naučenú odpoveď. „Ako malý chlapec som skúšal s bratom všelijaké športy a tenis nás zaujal najviac. Otec nás k ničomu netlačil. Nechal nám na výber.“

Skokan o žrdi Sergej Bubka viackrát vystúpil na atletický Everest. Podarí sa to raz aj jeho synovi na tenisovom dvorci?

„To si netrúfam predpovedať, v tenise je obrovská konkurencia,“ odvetil vysoký mladík (189 cm). „V kariére to mám možno ťažšie než iní tenisti, neustále ma porovnávajú s otcovými športovými úspechmi. Snažím sa, aby ma ľudia rešpektovali predovšetkým ako dobrého tenistu a až potom ako syna známeho otca.“

Čestný občan Bubka

Syn Sergej trénuje v Bratislave, otec Sergej hovorí o nej len to najkrajšie. Najslávnejší žrdkár histórie skočil 26. mája 1984 na štadióne bratislavského Interu svoj prvý svetový rekord na otvorenom štadióne – 585 cm. O štyri roky na tom istom mieste ďalší – 605 cm. Ten si obzvlášť cení, dosiahol ho v roku, v ktorom vyhral v Soule olympiádu.

Bubka utvoril svetový rekord 35 ráz (17 na otvorenom štadióne, 18 v hale). Ani jeden atlét histórie nemá takú skvostnú bilanciu. Šesťkrát vyhral majstrovstvá sveta. Ani to nemá obdobu.

Ukrajinec je čestným občanom Bratislavy. Navštívil ju mnohokrát. Chodieval k nám s manželkou Liliou, starším bratom Vasilijom, tiež výborným žrdkárom, i s oboma synmi. Keď boli ešte žiačikovia. Na súťaže i tréningy. Vlani pred Vianocami prišiel na oslavy pätnástin Slovenského olympijského výboru. Bubka je šéfom ukrajinského a členom exekutívy medzinárodného.

Už sa všeobecne vedelo, že jeho syn je nádejným tenistom. Bubka hovoril, že sa musí ešte veľa učiť. A zaraz začal spomínať našich: „Poznám sa s vašimi tenistami. S Mečířom sme získali zlato v Soule, s Hrbatým bývame v Monte Carle. Povedal mi, že keď bol malý, chodieval na Pasienky na preteky a povzbudzoval ma v hľadisku, bol som vraj jeho športovým vzorom. Dobre mi to padlo.“

(pf)