Jednou z najzásadnejších ekonomických tendencií je dnes globalizácia. Trend ťahajú tzv. nadnárodné korporácie.
Veľkosť nadnárodných spoločností, organizačnej štruktúry a pôsobnosť v rôznych odvetviach a krajinách im umožňuje vytvárať svoje vlastné (intrakorporátne) trhy. Majú svoje špecifiká, pričom jedným z nich je cena, ktorá je pri danej intrakorporátnej transakcii zrealizovaná. Označuje sa ako „transferová cena“.
Zisky sa prelievali
Po znovuzavedení trhového hospodárstva v niekdajšom Československu a po vstupe množstva nadnárodných spoločností na český a slovenský trh sme sa stretávali s mnohými nedostatkami nového daňového systému.
Bolo vcelku jednoduché presúvať zisky z jednej spoločnosti do druhej, resp. z jednej spoločnosti v krajine s vyšším zdanením do inej spoločnosti v krajine, kde celkové daňové zaťaženie bolo priaznivejšie, a dosahovať tak medzinárodnú daňovú optimalizáciu.
Postupom času vďaka zdokonaľovaniu daňových predpisov v zmysle zvýšenia efektivity výberu daní, zmien definícií základov daní a ďalších nástrojov správcov daní, sa stávala daňová optimalizácia pomocou prelievania ziskov do daňových rajov zložitejšia a správca daní začínal byť v odhaľovaní takýchto účelovo založených štruktúr úspešnejší.
Súčasné otázky, ako „vhodne“ alokovať zisk tak, aby zdanenie spoločnosti bolo čo možno najnižšie, ako ušetriť na daniach, ako optimalizovať celkovú daňovú pozíciu nadnárodnej skupiny, aké možnosti poskytujú daňové raje, zaujímajú súčasných vlastníkov a daňových poradcov rovnako intenzívne ako predtým, s tým rozdielom, že na druhej strane stojí stále obozretnejší správca dane.
Predchádzajúce pomerne úspešné transakcie vedúce k prelievaniu ziskov za pomoci transferových cien medzi ekonomicky alebo personálne prepojenými osobami a združenými podnikmi, už nie je možné ľahko realizovať, keďže transferové oceňovanie získava relatívne jasné pravidlá.
Ako si nedať spochybniť dane
Základným dokumentom rešpektovaným ekonomicky vyspelými krajinami je Smernica o prevodných cenách pre nadnárodné podniky a daňové správy vydaná v 1995 Organizáciou pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD).
Požaduje, aby sa podmienky dohodnuté v obchodných vzťahoch medzi združenými podnikmi nelíšili od podmienok, ktoré by za inak rovnakých okolností dohodli nezávislé subjekty na trhu. Ak nadnárodná skupina bude optimalizovať svoju celkovú daňovú povinnosť „vhodným“ nastavením cien v transakciách s ovládanou spoločnosťou, správca dane je oprávnený domerať daň zo zisku, ktorý by sa dosiahol, keby tieto ceny zodpovedali trhovej úrovni.
Spoločnosti sa však môžu brániť. Správca dane je totiž povinný doložiť, že dohodnutá cena medzi združenými podnikmi sa líši od ceny trhovej. Ak poplatník preukáže, že zodpovedá cene, ktorú by dohodli nezávislé subjekty na trhu, alebo uspokojivo preukáže rozdiel, je na správcovi dane, aby také tvrdenie vyvrátil.
Daňoví poradcovia v krajinách EÚ sa zhodujú, že najvhodnejším spôsobom ako čeliť spochybneniu prevodných cien zo strany správcu dane, je mať vypracovanú dokumentáciu dokladujúcu spôsob stanovenia cien v skupine.
Základné náležitosti dokumentácie o transferových cenách sú opísané v Smernici OECD, detailnejšie požiadavky na obsah štúdie stanovuje Koncept európskej dokumentácie k transferovým cenám, ktorý prijala Rada EU. Hneď po zverejnení si ho osvojili členské štáty únie vrátane Slovenska.
Mal by byť implementovaný všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva financií, ktorého vydanie sa očakáva v najbližších dňoch.
Daňové úrady sú čoraz pozornejšie
Smernica, koncept reagujú na potreby daňových poplatníkov a správcov dane – najmä detailnejšou úpravou transakcií spojených s využitím nehmotného majetku a poskytovaním služieb v skupine.
Technologický vývoj v posledných rokoch relatívne znižuje význam hmotných aktív v súvahách firiem a najmä podnikanie nadnárodných spoločností stále viac stojí na vytváraní nehmotných hodnôt, ktoré sú predmetom vnútroskupinových transakcií.
Platitelia sa rovnako ako správcovia dane stretávajú s problémom, ako pomocou verejne dostupných údajov správne nastaviť resp. posúdiť ceny za poskytovanie licencií k nehmotnému majetku, či za manažérske a iné služby poskytované holdingovou spoločnosťou ostatným spoločnostiam v skupine.
Takéto transakcie na trhu majú spravidla veľmi unikátny charakter, a preto pre ne neexistuje porovnateľná transakcia na trhu alebo o nej nie sú dostupné informácie. Nakoľko príjem z poskytovaných licencií či manažérskych služieb predstavuje obvykle podstatnú časť výnosov holdingových spoločností, nastavenie ich cien môže významne ovplyvniť hospodárenie jednotlivých spoločností v skupine.
Správcovia dane preto tieto transakcie stále častejšie podrobne skúmajú. Kontrolujú najmä či transakcia skutočne prebehla, či bola prospešná pre domácu spoločnosť a či cena zodpovedá trhovej úrovni.
Platiteľom, ktorým bola domeraná daň prostredníctvom úpravy transferových cien zo strany správcu dane, neostáva nič iné, len uspokojivo doložiť rozdiel medzi cenou dohodnutou a cenou trhovou. K tomu by mala slúžiť príslušná dokumentácia o prevodných cenách.
Autor: Marián Kačur (Autor pracuje vo firme Appraisal services)
