Existujú dva názorové póly na „hypotekárnu“ krízu. Niektorí ekonómovia ju vnímajú ako „storočnú vodu“ – zriedkavú a zničujúcu udalosť, ktorá zmení všetko od základov. Iní ju vnímajú iba ako bežné dno ekonomického cyklu, kde sa strieda hospodársky rast a pokles, a ktorým prechádzajú všetky trhy. Počas rastu sa niektorým ľudom pošťastí a počas poklesu majú naopak smolu. Prinajmenšom sa však zdá, že toto bude veľmi hlboké dno poklesu.
V Neopublic Porter Novelli sme analyzovali dopady tejto krízy na bežný život ľudí, na ich preferencie a oblasti, ktoré budú najviac zasiahnuté a ovplyvnené a to najmä v krajinách, kde sa táto kríza prejavuje najvypuklejšie: USA a čiastočne už aj Európska únia. Predpokladáme, že väčšina týchto zistení bude onedlho aktuálna aj na Slovensku.
Viditeľné zmeny zaznamená osobná rovina a to najmä ľudí na začiatku a konci dospelosti. Väčšina Američanov uvádza, že znižuje svoje výdavky na voľnočasové aktivity, kino, stravovanie sa v reštauráciách a nákupy oblečenia. Nasledovať bude Európa a osobná spotreba sa zníži aj na Slovensku.
Prekvapivý dopad hypotekárnej krízy zažije jednoznačne vzdelávanie. Vhodným príkladom je prerušenie štúdia mnohých amerických študentov, ktorí si berú rok voľna. Mnohé rodiny si zvážia, či podporia svoje dieťa aj za cenu rizika straty strechy nad hlavou. Nemôžu si dovoliť vziať úver na vzdelávanie a založiť ho svojím domom. Pýtame sa, čo sa stane, keď v USA vyschne prameň financovania škôl?
Rastúca dostupnosť úverov krytých nehnuteľnosťou a jednoduchých úverov umožnila mnohým rodinám zvýšiť svoje kapacity v oblasti vzdelávania. Nakoniec, rodiny ašpirujúce na príslušnosť k strednej triede vždy vnímali vzdelanie ako cestu k jasnejšej budúcnosti. A pokiaľ sa pre to neoplatí založiť dom a zobrať druhú hypotéku, tak potom pre čo? Priamo úmerne s tým, ako rástla prosperita vo vyspelých krajinách, sa zvyšoval tiež dopyt po vzdelaní, ako aj náklady naňho. Napríklad vo Veľkej Británii, kde sa verejné (štátne) školstvo zmieta v problémoch už desaťročia, vnímajú rodičia súkromné školy ako najlepší možný štart do života, ktorý môžu dať svojim deťom. Jedným z dôvodov bolo, že poplatky za súkromné školy vo Veľkej Británii stúpli dvojnásobne v porovnaní s rastom maloobchodných cien.
V Spojených štátoch mnoho vlastníkov domov rátalo s tým, že zaplatia školné svojich detí úverom krytým nehnuteľnosťou. Ale v súčasnosti, keď ceny nehnuteľností klesajú, mnoho rodičov nedosahuje taký rating, aby mohli dostať druhú hypotéku. A nemôžu sa tiež spoliehať na študentskú pôžičku, pretože pre zmätky z hypotekárnej krízy sú veritelia opatrní.
Táto búrka pravdepodobne nezasiahne elitné univerzity. Ale utrpieť môžu menšie vysoké školy, keďže ich počet študentov klesá. Možno budú musieť prepustiť zamestnancov. V niektorých „univerzitných mestách“, kde vysoká škola je najväčším zamestnávateľom, budú následky tohto kroku citeľné aj ďaleko za bránami škôl.
Miléniová generácia bude mať problém
Ako sa hypotekárna kríza dotkne miléniovej generácie (deti nar. po roku 1981)?
Či už študujú, odkladajú nástup do školy, alebo zmaturovali a nastúpili do slabo platenej práce, mladých Američanov a Európanov tesne pred dvadsiatkou sa táto situácia dotýka inak, ako ľudí o niečo starších od nich. Tí vyrástli počas najlepšieho obdobia budovania blahobytu v modernej histórii. Toto je prvý skutočný hospodársky pokles, ktorý zažili – a prichádza práve, keď by mali nadobudnúť skutočnú finančnú silu a nezávislosť. Ich príjmy očistené o infláciu idú nadol, bezpečnosť udržania si pracovného miesta je sporná a dlh z ich študentskej pôžičky privysoký.
Miléniová generácia sa až pričasto zamýšľa nad hospodárskou situáciou. Prieskum verejnej mienky, ktorý zrealizovala spoločnosť Pew Research Center v októbri 2007, vypovedá o „veľmi vážnych“ obavách z hospodárskej situácie až 80 percent amerických voličov vo veku od 18 do 29 rokov. Na porovnanie 61 percent respondentov označilo za veľký problém životné prostredie. Jeden blogger na mlive.com to napísal takto: „Teraz je skutočne čas, aby ľudia z miléniovej generácie napumpovali svoje peniaze do bankových účtov, ak sa chcú udržať nad hladinou, v prípade, že prídu o prácu.“
Začiatočníkom odborníci radia, aby sa naučili variť, zapísali sa do knižnice a prípadne sa naučili skateboardovať, aby prakticky využili čas, ktorý doteraz trávili nakupovaním v nákupných centrách.
A či už preto, že odkladajú štúdium na vysokej škole, alebo preto, že sa ako bumerang vrátili po jej absolvovaní domov a majú problém platiť účty, stále viac dvadsiatnikov žije so svojimi rodičmi.
Sporili zbytočne
Čo sa stane so staršími ľuďmi, ktorí rátali so svojou investíciou do nehnuteľnosti?
Uplynulé desaťročia predstavujú pre dôchodky turbulentné obdobie. Zamestnanci a bývalí zamestnanci veľkých korporácií v USA už viac nie sú presvedčení, že ich spoločnosť tu bude navždy a bude im vyplácať ich firemný dôchodok. Hospodárenie amerických penzijných fondov neprinieslo očakávaný výnos alebo rovno zbankrotovali.
Len zopár ľudí si dokázalo na individuálnych dôchodkových účtoch ušetriť dosť peňazí, aby pokryli výdavky – najmä preto, že ľudia žijú teraz oveľa viac rokov po odchode do dôchodku a často potrebujú drahú zdravotnú starostlivosť. Mnoho ľudí sa domnievalo, že najbezpečnejším krokom, ako sa zabezpečiť na roky strávené v dôchodku, bude investovanie peňazí do svojho domu.
Prejedať vlastný dom
Úverová kríza a klesajúce ceny nehnuteľností skomplikujú, priam až znemožnia starším vlastníkom domov, urobiť to, v čo dúfali – získať zdroje založením svojho domu (Holanďania to poznajú ako „prejesť si svoj dom“). Ostatným, ktorí počítali s tým, že prejdú do menšieho – predajú svoj dom a kúpia si lacnejší a zo zvyšku budú žiť – sa môže stať, že ich plán vôbec nevyjde.
Okrem toho, v Spojených štátoch sa osobitne starší ľudia stali obeťami predátorského požičiavania – dokonca „reverzných hypoték“, ktorých hodnota istiny v priebehu času dokonca stúpla. Niektorí dôchodcovia sa ocitli nielen bez peňazí z domu, ale dokonca prišli aj o dom. Americká jadrová rodina exploduje, keďže príslušníci tejto generácie sa sťahujú k svojim dospelým deťom (ktorí už majú svoje deti – aj dospelé deti).
Globálna demografia robí tento problém osobitne akútnym. Vo väčšine vyspelých krajín sa počet obyvateľov so zvyšujúcim vekom znižuje, pričom priemerný vek je 36,7 v USA, 39,9 vo Veľkej Británii, 39,2 vo Francúzsku, 43,4 v Nemecku a 43,8 v Japonsku. Veľkou výzvou, pred ktorou stoja krajiny so starnúcim obyvateľstvom je udržanie rovnováhy verejných financií: Keďže rastie počet ľudí v dôchodkovom veku, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť a menej ľudí prichádza do práceschopného veku, aby vytvárali bohatstvo – odkiaľ budú na to peniaze?
A ako je to na Slovensku? Respektíve, ako nám môžu tieto informácie pomôcť, keď zažívame v ostatnom období prudký hospodársky rast. V čase globalizácie, nadnárodných korporácií a celkových nie najlepších nálad v ekonomike je jasné, že budeme kopírovať európsky aj americký trend. Krivka kopírovania týchto trendov sa na jednej strane skracuje, vďaka približovaniu sa kvalitou života vyspelým krajinám, na druhej strane však riziko dopadu zvyšuje.
Autor: Roman Záhorec (Autor pracuje vo firme Neopublic Porter Novelli
