Rýchla anketa v redakcii SME ukázala, že meno Manfred von Richthofen niečo hovorí asi jednému zo šiestich ľudí.
Inde to nepochybne nebude lepšie, a preto je asi úplne zbytočné zaoberať sa tým, či mal byť jeho životný príbeh sfilmovaný podľa všetkých dostupných historických faktov, alebo je správny prístup nemeckých filmárov, ktorí vec poňali ako naivnú, trochu dlhú protivojnovú agitku a lovestory.
Príbeh treba ignorovať
Na divákov má opäť zabrať obľúbená umelecká schéma, že takmer každý dobrý vojak si prial len ukončiť vojnu, bez ohľadu na to, kto v nej zvíťazí.
Inými slovami, nestačí len ukázať, že vlk mal dobré srdce, ale treba z neho spraviť ovcu. Škoda, že sa to nedá. A aby mal protipól, jeho podobne úspešného brata zas treba vykresliť ako zakomplexovaného magora vrátane vizáže. Mimochodom, Lothar bol v skutočnosti od Manfreda o pol hlavy vyšší.
Červeného baróna však nakrúcali Nemci a hoci k ich skvelým vojnovým filmom má veľmi ďaleko, je stále o kúsoček nad úrovňou bežných hollywoodskych pokusov, ako boli napríklad Flyboys. Koniec koncov, najmenej od čias vojaka Ryana je aj tak úplne jedno, aký má vojnový film scenár. Toľko k jeho umeleckým kvalitám.
Cení sa výprava
Oceniť treba iné veci. Návšteva máloktorého technického múzea dá človeku toľko, ako tento film.
Aj laikovia by mali vedieť, že prvovojnové lietadlá sú „spravené“ famózne, ani repliky v spomínaných múzeách nemávajú vyššiu úroveň. Rozlíšené sú Albatrosy D.III a D.V, Fokkery F.I a Dr.I, poletujú tu S.E.5a, Camely, dvojsice, bombardéry.
Podobne skvelá je aj ostatná výprava – zábery z frontu, z miest, autá, interiéry, kostýmy. Počítačové animácie sú už takmer dokonalé.
Spokojný bude málokto
K zábavným prvkom patrí tiež sledovať rozdelenie divákov.
Fanatici do letectva budú porovnávať, či sa kamufláže zhodujú s originálmi na 96 alebo 98 percent, kto v eskadre bol a nebol, príbeh filmu, ktorý sa z kapitána Browna snaží urobiť akéhosi britského Richthofena, nikdy neodpustia, a počítače by pri výrobe zakázali.
Väčšina verejnosti sa zase k jeho návšteve neodhodlá ani po odporúčaní v tomto článku a upozornení, že bojových scén je minimum, takže ani dievčatá by sa nemuseli úplne nudiť. Zbytočné je jej zrejme tiež hovoriť aj také základné veci, že Freiherr von Richthofen nebol barón, lebo Germáni takýto titul nemajú.
My, ktorí tvoríme najmenšiu časť medzi týmito dvomi tábormi, oceníme, že sa vôbec nejaké prvovojnové filmy robia, odpustíme premrhanú príležitosť, a budeme si klásť len pár základných otázok: Čo sú to za čudné žalúzie pod chladičom? Prečo je za vrtuľovým kužeľom plech, keď tam má byť asi centimetrová škára na vstup vzduchu?
A keď už si Nemci tak potrpia na reálie, prečo z lietadla Wernera Vössa, pri ktorom filmári považovali za potrebné naznačiť, že nebol Žid, zmizol hákový kríž pre šťastie (nacizmus vtedy ešte neexistoval, milé deti). Bez ohľadu na to, čo o krížoch hovorí v Nemecku zákon.
Recenzia/film
Červený barón (Der Rote Baron). Nemecko, V.B. 2008, 120 minút.
Réžia a scenár: Nikolai Müllerschön.
Kamera: Klaus Merkel.
Hrajú: Matthias Schweighöfer, Til Schweiger, Lena Headey, Joseph Fiennes.
Premiéra v SR: 16. októbra.
 |
