Päťdesiatdvaročný španielsky sudca Baltasar Garzón si verí. Nebojí sa obžalovať teroristov ani diktátorov. Počas jeho kariéry sa o tom presvedčila baskická teroristická skupina ETA, militanti z alKáidy či generáli v Argentíne. Svojho času dokonca chcel vyšetrovať aj bývalého amerického ministra zahraničia Henryho Kissingera či talianskeho prezidenta Silvia Berlusconiho.
Jeho svetovo najznámejšia poľovačka sa odohrala pred desiatimi rokmi, keď vydal zatykač na bývalého čilského diktátora Augusta Pinocheta. Snaha postaviť ho pred súd za smrť španielskych občanov však nakoniec nevyšla. Pinochet bol vtedy v Británii, a tá ho pre zlý zdravotný stav odmietla vydať.
Minulý týždeň tento supersudca, ako mu Španieli vážne aj ironicky hovoria, zažiaril opäť. Po rokoch, keď naháňal diktátorov v iných štátoch, sa pozrel domov. Vyhlásil, že chce vyšetrovať zločiny, ktoré spáchal režim generála Franca.
„Bláznivý nápad,“ ako ho nazval denník el Mundo, rozdelil Španielsko. Kým podľa niektorých je to iba jeho ďalší krok k sláve, iní v ňom vidia odvážneho dona Quijota, ktorý chce, aby sa krajina vyrovnala s minulosťou. Isté je iba jedno. V Španielsku málokoho nechá sudca Baltasar Garzón chladným.
Autor: Tomáš Vasilko
