rtu podľahol. V roku 1948 ako sedemnásťročný vyhral v Kežmarku svoje prvé preteky. O desať rokov neskôr bol prvým Slovákom, ktorý vyhral preteky Okolo Slovenska.
Aj v tomto prípade, tak ako to poznáme zo životopisov mnohých vrcholových športovcov, rozhodla náhoda, ale aj odvaha a chuť. Mať bicykel bola len jedna vec. Hoci dôležitá, kedže Walterova mama - vdova by si nemohla dovoliť kúpiť synovi na vtedajšiu dobu drahú športovú hračku. Aj tak neboli pre Waltera začiatky ľahké. Bol vlkom - samotárom, vtedy sa bicykel „nenosil“ ako samozrejmosť. Brčkavý chlapec spod Tatier, ako spomínajú pamätníci, bol nesmierne húževnatý a vytrvalý. Ako priekopník neznámeho športu sa stretával aj s nehodami a starosťami, ktoré prevádzka bicykla prináša. Jeho zanietenosť z neho urobila nezabudnuteľného cyklistu. V neskorších rokoch sa rodáci spod Tatier, či už Rudolf Labus, Ladislav Biľo, alebo Jozef Regec, ktorý mal na sebe aj žltý dres vedúceho jazdca na Pretekoch mieru, hrali na - Rennera.
Na futbal i na pivo
Walter bol všestranný a pri cyklistike nezanevrel na atletiku a futbal. Oba športy mu priniesli kondíciu, ktorú potom spálil v sedle bicykla. Počas dvojročnej vojenčiny nemohol bicyklovať. V atletike súťažil na majstrovstvách Československa s legendárnym Emilom Zátopkom. Kým ostatní chodili na futbal rôznymi spôsobmi, on na bicykli. Odohral zápas a potom šliapal desiatky kilometrov domov. Nezriedka sa vydal na výlet z Kežmarku do Košíc. Túry cez kopec Branisko boli legendárne, tam si cibril jazdu do vrchu. Neskôr najlepšie vedel, kedy zaútočiť, ktorý úsek je najťažší. Na Branisko nezanevrel. „Ešte ako veterán ma šokoval, keď sadal na bicykel so slovami: Idem na Branisko na pivo,“ spomína dnešný šéf Správy telovýchovných zariadení v Kežmarku a bývalý atlét Vladimír Janček.
Walter sa dostal do povedomia funkcionárov v cyklistike. V rodnom Kežmarku mu kúpil oddiel Iskra ozajstný Favorit. Začal s tréningom, ale ako samouk - bez trénera. Len podľa toho, čo sa dopočul a dočítal. V roku 1952 zvíťazil na pretekoch do vrchu Branisko a nominovali ho na majstrovstvá Československa do Krnova, kde štartovala elita na čele s legendárnym Janom Veselým. Vyhral kategóriu 3. a celkove skončil na 11. mieste.
Aj svetový bronz
V rokoch 1956-61 reprezentantoval ČSR. Dvakrát štartoval na pretekoch Praha - Berlín - Varšava, vtedy najväčších amatérskych na svete. V jednom sa stal priekopníkom. V roku 1958 vyhral 5. ročník Okolo Slovenska a stal sa ich prvým slovenským víťazom (na snímke). V priebehu 52 ročníkoch podujatia ich bolo iba osem. Vyhral 4. etapu Prešov - Tatranská Lomnica a na obávanej Soroške získal taký náskok, že mu stačil na udržanie si celkového prvenstva do Bratislavy. Silní Belgičania vyhrali tri etapy, naše družstvo im kontrovalo vavrínmi Révaya, Hasmana, Fagalu, Rennera. Ešte väčší, sčasti zabudnutý úspech, dosiahol na neoficiálnym majstrovstvách sveta v nemeckom Sachsenringu. Získal bronz za svetoznámym Nemcom Gustavom Adolfom Schurom a Angličanom Bradleym. Bol v niečom nenapodobiteľný, z čoho vznikla prezývka Sahara. Vydržal bez vody dlhé kilometre, pri ktorých sa ostatní museli stále napájať. On nie. Volali ho aj Killy. Po svetoznámom zjazdárovi Jeanovi-Claudovi Killym, ktorý vedel perfektne jazdiť z kopca na lyžiach. Renner na bicykli.
Vtipný a silný
„Často sme sa stretávali na sústredeniach,“ spomína kolega Karol Pátek. „V Trenčianskych Tepliciach sa väčšia partia vybrala do mesta. Walter vždy niečo vymýšľal, rozhodol, že časť chôdze z Domu slovenských učiteľov na námestie absolvujeme tak, že ľavá noha pôjde po ceste, pravá po obrubníku na chodníku. Kúpeľní hostia sa čudovali, čo je to za krívajúcu partiu,“ spomínal s úsmevom Pátek.
Síl mal podľa Páteka na rozdávanie. „Raz som s ním štartoval na majstrovstvách Slovenska v časovke družstiev. Začali sme štyria, do cieľa sme museli prísť traja. Už len v trojici sme finišovali, nestačil som však tempu, ktoré na špici nasadil. Nechcel poľaviť, tak len jednoducho povedal: „Chyť sa ma za galusku,“ a v nasadenom tempe pokračoval. Vtedy bolo zvykom mať rezervné galusky uviazané na chrbte a okolo krku,“ dodáva Pátek.
Kežmarok ho odvrhol
Aktínu činnosť ukončil v roku 1963 a desať rokov sa venoval trénerskej práci s mládežou. Zostal verný Kežmarku aj TJ Iskra, ktorá sa premenovala na TJ Jednota Kežmarok. Kežmarku urobil nezabudnuteľnú reklamu a slávu, ale keď chcel získať pozemok na dom, nedostal ho. Bol to otvorený, priamy, prostoreký Slováčisko, možno to niektorým súdruhom vtedy nesedelo. Domček si postavil v neďalekej dedinke Stráne pod Tatrami. Tam žil s manželkou Drahoslavou, ktorá ho doopatrovala posledné dva roky, keď už bol nevládny. Mali spolu syna Waltera a ten je teraz podnikateľom v Tatrách.
* 28. 8. 1931† 12. 10. 2008
1948 - ako 17-ročný vyhral svoje prvé preteky.
1952 - vyhral preteky do vrchu Branisko a nominovali ho na majstrovstvá Československa.
1958 - ako prvý Slovák v histórii sa stal víťazom pretekov Okolo Slovenska
1958 - získal bronz na neoficiálnych majstrovstvách sveta v nemeckom Sachsenringu.
