Trvalo necelé dva mesiace a mohol som sa opäť vyspať doma. Čo však trvalo ďalšie takmer tri? Možnosť uvariť si jedlo na novom sporáku.
Plyn je čoraz drahší, platí sa za počet osôb v byte. Keď si kúpime sklokeramický sporák, plyn odpojíme a za varenie a pečenie zaplatíme toľko, koľko spotrebujeme elektrickej energie.
Sporák sa v našom provizórnom sklade vynímal asi mesiac pred ukončením prerábky. Pomaly sme dokončovali práce a podľa rady kamaráta elektrikára sme si podali žiadosť na trojfázovú prípojku na elektrárne. Malo sa o nej rozhodnúť do 30 dní.
Keď sa blížil ten tridsiaty, volal som prvýkrát. Ozvala sa slečna a po približne troch minútach vysvetľovania toho, čo chcem, si vypýtala číslo žiadosti. Uistila ma, že do konca tridsaťdňovej lehoty bude vec vybavená. To by bolo super, pretože so schválenou žiadosťou majú prísť dokumenty, z ktorých vyčítame, aký prívodný kábel máme natiahnuť.
Keď sa blížil štyridsiaty piaty deň, volal som druhýkrát. Ozvala sa slečna a povedala:
„No viete, ako to cez leto je. Veľa ľudí má dovolenky, nepracuje sa, veci sa preťahujú.“
Myslel som si, že si robí srandu. Keď som sa uistil, že nie, zavesil som.
Okolo šesťdesiateho dňa zapadania žiadosti prachom sa priamo na podnik vybral otec. O dva dni bolo všetko papierovo vybavené. Vraj im tam len trochu pohrozil novinami, televíziou a neviem čím ešte.
Kúpili sme kábel, ktorý sa nedal pre svoju hrúbku ani poriadne ohnúť, natiahli ho od rozvádzača až ku sporáku, poohýňali, ako sa má, a čakali.
O dva dni prišiel „pán majster“. Hneď začal nadávať.
„Načo taká ozruta! Tu stačil úplne tenší! Kto toto robil?“
Ukázal som mu papier, stíchol a s pokračujúcim hundraním spravil robotu, ktorá trvala asi dvadsať minút. Kamarát tam strávil len prípravou vecí pre neho hodiny dve.
Čo k tomu dodať. Spojazdnenie sporáka trvalo dlhšie ako prerábka bytu. Firma nás obrala o niečo vyše mesiaca varenia, času a nervov. Neochota? Lenivosť? Dovolenky? Neviem, ale niečo tam určite nefunguje a pravdepodobne jej chýba konkurencia.
A naozaj česť výnimkám, ale príhod s „pánmi elektrikármi“ mám či už z práce , ale aj od známych dosť. A väčšina je podobného rangu.
Mali by si dávať pozor, aby ich niekto neznárodnil.
dolinay.blog.sme.sk
Autor: Martin Dolinay
