BRATISLAVA. Wilsonovu ulicu či festival Wilsonic nespája s Bratislavou náhoda - v čase, keď sa rozhodovalo o jej budúcnosti, nazývali ju Wilsonovým mestom. Pred deväťdesiatimi rokmi ale nebolo jasné, ktorému z nástupníckych štátov Rakúsko-Uhorska vtedajší Prešporok pripadne.
Liverpool nového štátu
Bolo to najväčšie mesto na území Slovenska, priemyselné centrum a dunajský prístav s väčšinou nemeckého obyvateľstva. „Mesto Prešporok neprináležalo vlastne ani Maďarom, práve tak ako nám. Je to nemecké mesto. My máme naň právo, lebo zázemie je slovenské. My potrebujeme bezpodmienečne Dunaj,“ vyhlásil v decembri 1918 prezident T. G. Masaryk. Dohodové mocnosti na čele so Spojenými štátmi požiadavku prijali a sľúbili pričlenenie Bratislavy k Československu.
Meno 28. amerického prezidenta Woodrowa Wilsona, ktorý 14-bodovým programom podporil úsilie Slovákov a Čechov o slobodu a demokratický štát, bolo populárne.
Nádeje doňho vkladali malé národy, ktorým priznal právo na sebaurčenie, aj porazení Nemci.
Preto nemecká väčšina žijúca v Pressburgu v snahe získať jeho priazeň, navrhla premenovať mesto na Wilsonov.
Wilsonic žije
Mal to byť symbol slobodného otvoreného veľkomesta. Podľa historika Dušana Kováča nešlo o argument v prospech začlenenia do Československa. Naopak, Wilsonov sa mal stať slobodným, nikomu nepatriacim mestom, podobne ako Gdansk.
Nové pomenovanie sa neujalo, o rok neskôr bol uzákonený súčasný názov. Americký prezident napriek tomu sľub dohodových mocností dodržal a Bratislava sa vo februári 1919 stala hlavným mestom Slovenska.
Projekt slobodného otvoreného a moderného Wilsonovho mesta žije v Bratislave aj dnes. Festival Wilsonic, má podľa programového riaditeľa Tibora Holodu vrátiť Bratislavu na hudobnú mapu Európy.
