KOŠICE. Na Slovensku sa hlási k českej národnosti podľa výsledkov sčítania obyvateľov v roku 2001 takmer 45-tisíc občanov. Jedna z najväčších komunít, okolo 3500 Čechov, žije v Košiciach. V Českom spolku sa angažuje zhruba 500 členov. Patril medzi nich do konca svojho života aj Jaromír Šponar. Rodený Košičan s českými koreňmi.
Väčšina Čechov sa do Košíc prisťahovala po druhej svetovej vojne počas výstavby Východoslovenských železiarní. Prvá vlna prisťahovalcov zasiahla východ ešte počas prvej republiky. Úradníci, učitelia, lekári, žandári, odborníci.
Putovanie
„Manželov otec bol rušňovodič. Neviem, či ho do Košíc preložili, alebo prišiel dobrovoľne. Okolo roku 1920, teda po vzniku Československa, sa s manželkou a s jej rodičmi presťahovali z Čiech a natrvalo sa tu usadili,“ rozpráva 80-ročná Halina Šponarová.
Jej manžel Jaromír sa narodil v roku 1922 v Košiciach. „Bol hrdý na svoje mesto, ale miloval Prahu. Bol Košičan s dušou Čecha, Čechoslovák,“ usmieva sa pani Halina, pôvodom Poľka.
Jaromír Šponar prežil život v šiestich štátoch. Narodil sa v Československu. Po vzniku slovenského štátu, keď Košice pripadli južným susedom, chvíľu žil v Maďarsku. Rodičia sa nedobrovoľne ako väčšina českých rodín presťahovali do Česka.
Stredoeurópania
„V Košiciach bývali v takzvanej Malej Prahe. Byty na severe Košíc postavili pre Čechov. Potom si postavili domček na Jozefskej ulici. Keď museli odísť, nechali ho slúžke, aby oň neprišli. Po vojne sa vrátili. Osud chcel, že sme sa tu zoznámili. A spolu sme tu prežili aj rozpad Československa,“ hovorí vdova.
Mala dvanásť, keď jej mamku zatklo gestapo a odvlieklo do Oswienčimu ako členku odboja. „Otecko už nežil, sestra sa vydala za Slováka, ktorý v Krakove študoval medicínu, a presťahovala sa do Kapušian pri Prešove. Keď prišli po mamku dvaja muži v dlhých kabátoch, kričala, aby som ušla. Vtedy som ju videla naposledy.“
Zvyšok vojny prežila u vzdialených príbuzných v rodnom meste. Ostala sama. Vojna sa chýlila ku koncu, keď po ňu prišiel švagor zo Slovenska. „Povedal: Ideš k nám a hotovo.“ Bola som šťastná, že môžem byť so sestrou. Aj keď som nevedela po slovensky, podarilo sa mi doštudovať zdravotnú školu, odbor laborantka. Kolegyňa ma zoznámila s Jaromírom.“ Vzniklo československopoľské manželstvo.
Politika
Jaromír Šponar vyštudoval po vojne Vysokú školu poľnohospodársku v Prahe. A vrátil sa do Košíc. Pracoval na Výskumnom ústave poľnohospodárstva od referenta až po riaditeľa. Zomrel v roku 1993. „Veľmi ťažko znášal rozpad Československa. Bola to jeho vlasť, ktorú miloval. Veľmi ho mrzelo, že o jej osude rozhodli politici a nie ľudia v referende.“ Šponarovci majú syna i vnuka Jaromíra, špecialistu v Slovenskom leteckom inštitúte v Košiciach. „Nebyť Československa, dnes možno nežijem,“ s úsmevom hovorí Jaromír Šponar mladší.
