Bémove šance sú dobré. Topolánek sa stal obetným baránkom za väčšinu súčasných aj dávno minulých zlyhaní ODS a českej politiky vôbec. Nemalú zásluhu na nich však mal i Bém. Nielen preto je sporné, či je tým pravým, kto veci napraví. Podľa reálneho výkonu je totiž Bémova popularita ťažko pochopiteľná. Pražský magistrát je pomaly dve desaťročia symbolom korupcie a za súčasného primátora sa na tom nič nezmenilo. Praha je príjemné miesto na život, je však ťažké nájsť niečo, čo by z toho bolo Bémovou zásluhou.
V úlohe primátora vynikal najmä spektakulárnymi nápadmi, ako bola olympiáda v Prahe či zlezenie Mt. Everestu. Iba vďaka nespornému nadaniu sa predať a narábať s médiami pri nich akosi zaniklo, že financovanie olympiády stojí na vratkých nohách a do Himalájí ušiel pred problémami, ktoré mal riešiť doma. Útek pred riešením problémov a konfliktnými témami vyžadujúcimi jasné postoje je pre Béma rovnako typický ako úzky vzťah k prezidentovi Klausovi, ktorý si cez primátora len rieši dlhoročný konflikt so svojím nástupcom Topolánkom.
Úloha Klausovho univerzálneho dediča a gramofónu bez vlastných názorov je vôbec najväčšou Bémovou slabinou. Aj na čelo strany sa derie s jediným „programom“: návratom k odkazu Veľkého učiteľa. Stavia na tom, že pre veľkú časť ODS je Klausova éra opozičnej zmluvy, nerušeného rozdelenia moci na základe pokútnych paktov politickej elity, korupcie a siláckych pravicových rečí bez činov zlatým vekom. Či práve to Česku pomôže z problémov, ho už netrápi.
