Do ružomberskej miestnosti tlačových besied prišla s úsmevom. „Dávno som tu nebola,“ povedala. Sadla si presne na miesto, z ktorého „stokrát analyzovala zápasy“ slovenských euroligových víťaziek. Dnes NATÁLIA HEJKOVÁ trénuje Dimano Moskva.
Zo Spartaka Moskovská oblasť, ktorý ste trénovali v minulej sezóne, ste odišli za zvláštnych okolností. Tesne po tom, ako obhájil víťazstvo v Európskej lige. Poznáte už dôvod?
„Nie. To, že so mnou Spartak neráta, mi oznámili telefonicky. Naivne som verila, slovám majiteľa Šabtaja Kalmanoviča: Môžeš zostať, kým budeš chcieť. Zrejme ide o všeobecné riziko pôsobenia vo veľkoklube s jedným bohatým mecenášom. Hnevala som sa najmä preto, že mi to oznámili neskoro. Trénerské stoličky v Európe už rozchytali, Dinamo mi ju však ponúklo.“
Dinamo je klub spadajúci pod ministerstvo vnútra, ako u nás ŠKP. Aký je rozdiel medzi takýmto tímom a klubom, ktorý si môže dovoliť kúpiť takmer všetko?
„S Dinamom sa zoznamujem a ono so mnou. Presnú štruktúru neovládam. Je to oveľa skromnejší klub, v ktorom si nepotrpia na veľkoleposť. Mám viac času na seba, cítim sa voľnejšia. Napriek istým negatívam sú veľkokluby pre ruský šport prínosom. Poznať to na výsledkoch.“
Prezidentkou Dinama je dvojnásobná olympijská víťazka Tatiana Ovečkinová, mama slávneho hokejistu Washingtonu. Čo očakáva od vášho tímu?
„Pani Ovečkinová je skôr čestná prezidentka. Stretli sme sa, nevídame sa však často. Do chodu tímu nezasahuje, veľa času trávi v USA.“
Nechce sa mi veriť, ale v Rusku vám pred sezónou nevytýčili žiaden cieľ?
„Iste, vytýčili. Štvrté miesto v lige a víťazstvo v Európskom pohári. Z duše však neznášam plánovanie umiestnenie. Považujem to za nešportové, za nezdvorilé k súperovi, ktorý chce tiež niečo dokázať.“
Vyplýva z toho, že bohaté kluby ako Spartak, CSKA a Jekaterinburg sú nedostižné?
„Áno, taká je realita. Pointa mojej predchádzajúcej odpovede však je, aj ostatné kluby ruskej ligy sú veľmi silné.“
Dinamo spolu s CSKA bolo na prelome storočí ruskou jednotkou. Hralo v euroligovom Final four 2000 v Ružomberku, v ktorom ste nad domácimi SCP triumfovali. Ruský tím odvtedy viackrát vymenil káder. Neznepokojuje vás to?
„Je o mne známe, že som zástankyňou systému postupných krokov. Súčasnosť je však trochu iná. Hráčky podpisujú zmluvy väčšinou na rok a často menia pôsobiská. Aj ja som už opatrná, po prvý raz v živote mám agenta a kontrakt som podpísala na rok. Na skúšobnú lehotu (smiech).“
Nie prvý raz sa na Slovensku hovorí o návrate Natálie Hejkovej k našej reprezentácii. Plané reči?
„Nie úplne, isté je však len jedno – trénerkou Slovenska je Američanka Pokey Chatmanová. Ja ňou určite nebudem. S prezidentom slovenskej asociácie sme sa dohodli, že sa o mojom prípadnom pôsobení v reprezentácii pozhovárame.“
Na olympiáde v Pekingu ste asistovali trénerovi zbornej a získali bronz. V ruskej reprezentácii ste skončili?
„Pred odletom do Ružomberka sme obedovali so šéfstvom a sponzormi ruského basketbalu. Brala som to ako čosi na rozlúčku. Tréner Igor Grudin oznámil, že odstupuje, a šanca, že ma osloví jeho nástupca, je takmer nulová. Pekinská olympiáda však stála za to, nielen pre ten bronz. Bolo to úchvatné podujatie, olympiádu som dovtedy poznala iba ako turista z roku 1980.“
Nad Ružomberkom zvíťazilo Dinamo vysoko 104:44. Aké má náš vicemajster v Európskom pohári šance?
„Nepatrí sa hodnotiť iný klub, ani sa to nedá. Spomínala som, že ešte stále spoznávam aj Dinamo. Z jedného zápasu sa nedá nič posudzovať, pokúsim sa o zbežné porovnanie. Vysoko sme vyhrali aj v rumunskom Dargovišti. Tento tím hrá klasický európsky basketbal dlhšej rozohrávky. Ak si Ružomberok dá vnútiť tento štýl, môže na to doplatiť. Keď sa však presadí rýchlou kombináciou a dobrou obranou, môže aj vyhrať.“
Autor: Peter Fukatsch
