HIDASNÉMETI, BRATISLAVA. Chlieb, mlieko, benzín či elektronika. V Maďarsku je dnes lacnejšie takmer všetko a obchody v pohraničných oblastiach už zaznamenali zvýšený počet zákazníkov zo Slovenska. Špeciálnu akciu pre slovenských nakupujúcich nepripravili obchodníci, ale maďarská ekonomika, ktorú ťažko zasiahla svetová ekonomická kríza. Kurz forintu, ktorý bol dlho umelo posilňovaný, stratil za niekoľko týždňov oproti euru aj korune asi pätinu svojej niekdajšej hodnoty.
Obec Hidasnémeti medzi Miškolcom a Košicami znova ožíva obchodom.„Ľudia zo Slovenska chodia k nám teraz takmer tak často ako predtým. Kupujú všetko – elektrospotrebiče, nádoby, domáce potreby, kozmetiku,“ spokojnosť žiari z tváre predavača Lajosa Szakálosa. František Štefan z neďalekého Perín - Chýmu si prišiel kúpiť udicu: „U nás máme rybníky a môj chlapec začal rybárčiť. Dostane darček na meniny. Kamaráti mi povedali, že tu kúpim rybársky výstroj výhodne. Mali pravdu.“ V rukách drží súpravu s udičkou, návnadami, háčikmi, silonom. „Stála ma 570 korún. U nás vyjde na tisícku a viac.“
Od múky po kahance
Mária Gallová s nevestou Marcelou nakladajú do auta dva sušiče na bielizeň. Jeden stál 2990 forintov, v prepočte okolo 350 korún.
„Kúpili sme tie najdrahšie, ale najkvalitnejšie, z hliníka. U nás dostanete sušič aj po 250 korún, ale po roku ho môžete vyhodiť,“ hovorí pani Mária.
Nákupy v Maďarsku nie sú pre nich zvláštnosťou. A už dupľom nie po vstupe oboch krajín do Schengenu a oslabení sa forintuoproti korune. Bývajú v Seni hneď za hranicou. Do Hidasnémeti majú bližšie ako do Košíc.
„Zvykneme si zájsť s celou rodinou sem do cukrárne. Sadneme do auta a ideme. Každý dostane zákusok a stojí nás to stovku. Doma by som zaplatila dvakrát toľko,“ delí sa o skúsenosť Marcela.
V Maďarsku nakupujú najmä potraviny. Aj keď ešte stále nie všetko je lacnejšie ako u nás. „Maďari ich majú oveľa kvalitnejšie. Múka nás vyjde na dvadsať korún, ale také koláče zo slovenskej múky nenapečiem,“ hovorí pani Mária.
V igelitke majú aj kahance na hroby. „Tu stojí jeden sedem korún, u nás desať. No, nekúpte to.“
Slovenská invázia
Čoraz viac ľudí zo Slovenska si kupuje v pohraničných maďarských obciach domy. Aj príbuzný Márie a Marcely Gálovej investoval do nehnuteľnosti na maďarskej strane. Aj keď nechcú prezradiť cenu, u nás by sa k takému domu za tie peniaze údajne nikdy nedostal.
„Keď máte záujem, je tu jeden na predaj,“ hovorí majiteľ potravín Imre Csesznik.
Trojizbový dom s garážou, letnou kuchynkou a s besiedkou v 33-árovej záhrade stojí pri súčasnom kurze 800-tisíc korún.
„Slováci sa k nám húfne sťahujú. V Göncruszke už kúpili Košičania dvadsaťosem domov. Teraz sa to naozaj vyplatí,“ presviedča. Aj on je s oživením obchodu spokojný.
„Nie je to ešte stále ono. Kedysi sa u nás denne zastavilo aj štyridsať autobusov. Ale pánboh zaplať aspoň za to, čo sa tu teraz deje.“
Maďarsko zachránila pôžička
Pre populizmus maďarských vlád, ktoré nedokázali presadiť reformy a rozdávali viac, ako mali, teraz musia krajinu zachraňovať úvery zo zahraničia.
Nezodpovedná hospodárska politika vlády. Život nad pomery, a to nielen bežných ľudí, ale aj vlády. Málo reforiem, ktoré by dokázali urobiť poriadok v daniach, na trhu práce či v štátnom rozpočte. Dlhoročná snaha o pevný kurz domácej meny.
Pre tieto dôvody sa Maďarsko v súčasnosti ocitlo na pokraji krachu, pred ktorým ho zachránila iba vysoká pôžička 25 miliárd dolárov od Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a Európskej únie. V prepočte je to takmer 600 miliárd korún.
Na porovnanie, asi jeden a pol násobok nášho štátneho rozpočtu.
„Hrozil bankrot, ale s oveľa väčšími dôsledkami a stratami ako v prípade Islandu. Veľkosť pôžičky hovorí, že problém je veľmi vážny,“ povedal devízový obchodník Tatra banky Boris Somorovský.
Slovensko išlo úplne odlišným smerom, teda cestou reforiem, stabilizácie ekonomiky, nezadlžilo sa nad pomery. Aj preto je v súčasnosti voči kríze odolnejšie.
„Slovensko na rozdiel od Maďarska uskutočnilo v predchádzajúcich obdobiach množstvo reforiem, ktoré stále vplývajú na to, že rastieme takmer najrýchlejšie v únii,“ povedala ekonómka Poštovej banky Eva Sárazová.
Veľa rozhadzovali
Menej odolné voči súčasným krízam je Maďarsko aj pre zlú rozpočtovú politiku vlády. Tá štedro zvyšovala platy vo verejnej správe a penzie dôchodcom. Priznala aj trinásty dôchodok. No neplatila to z peňazí, ktoré prišli do rozpočtu, ale musela sa viac zadlžiť. Rozdávala z toho, čo nemala.
„Maďarská vláda robila v uplynulých rokoch veľmi nezodpovednú hospodársku politiku,“ povedal ekonóm pražskej ČSOB Tomáš Sedláček.
Ďalším problémom bolo, že nielen vláda, ale aj ľudia si požičiavali viac, ako boli schopní splácať.
Banky, aby ich uspokojili, museli si peniaze požičiavať od iných bánk. Kým napríklad u nás je pomer vkladov a úverov bánk oveľa nižší ako sto percent, teda banky majú viac vkladov ako úverov, v Maďarsku je to naopak. V čase finančných kríz je to veľmi nebezpečné. „Príčina maďarskej krízy spočíva aj v tom, že veľa ľudí si bralo hypotéky, ale aj bežné pôžičky v cudzích menách,“ hovorí Sedláček.
Ľudia využívali, že krajina umelo udržiavala silný kurz meny.
Preto si Maďari brali úvery vo švajčiarskych frankoch, japonských jenoch či eurách. Úročenie pôžičiek v týchto menách bolo oveľa nižšie.
Keď prišla finančná kríza, zahraniční investori sa z východnej Európy začali sťahovať do bezpečnejších teritórií. Peniaze presúvali napríklad do amerického dolára.
Pomohlo nám euro
Keď sa však forint, aj pre dosahy finančnej krízy, začal oslabovať, výhodné pôžičky sa stali nevýhodnými. Na rovnakú splátku v zahraničnej mene museli ľudia vynaložiť viac forintov. „Nie je prekvapením, že Maďarsko v súčasnosti nesie dôsledky prílišného bankového dobrodružstva,“ povedal Sedláček.
Výhodou Slovenska napríklad je aj to, že prakticky sme už členmi eurozóny a v januári zameníme korunu za euro. Aj preto finančná kríza korunu prakticky nezasiahla. Oslabila sa len veľmi mierne.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
