ŠTRBSKÉ PLESO. Ústavný súd vrátil po viac ako roku Štrbské Pleso pod správu Vysokých Tatier. Zrušil tak rozhodnutie Najvyššieho súdu z novembra minulého roku, ktorý prisúdil dvetisíc hektárov Štrbského Plesa do správy obce Štrby.
Súdy podľa verdiktu Ústavného súdu „extrémne vybočili z rámca existujúcej právnej úpravy a zasiahli do ústavných práv mesta Vysoké Tatry“. Štrbské Pleso bolo, je a bude Štrbské, tvrdí starosta Štrby a dlhoročný šéf Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora. Starosta je ochotný ísť aj do Štrasburgu.
Do decembra zmenia tabule
Primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš je presvedčený, že na základe rozhodnutia Ústavného súdu im Štrbské Pleso patrí už dnes. Dátum rokovania o odovzdaní správy si môže starosta Štrby podľa Mokoša vybrať, ale malo by to byť do konca týždňa. Podľa právničky mesta Jany Novoroľníkovej ide o konečné rozhodnutie Ústavného súdu SR, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok. Dňom právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia je podľa nej 30. október, keď mesto dostalo rozhodnutie Ústavného súdu.
Mokoš predpokladá, že do začiatku decembra tohto roku bude mať Štrbské Pleso tabule bez nápisu Štrba.
Obec Štrba zatiaľ nemá k dispozícii rozhodnutie Ústavného súdu. Nebola totiž účastníkom konania na Ústavnom súde. „Keď sa oboznámime s rozsudkom, dáme podnet na revíziu rozsudku Ústavného súdu,“ povedal starosta obce Štrba Michal Sýkora. „Zverejníme, kto rozhodoval. Bol to senát zložený z troch sudcov. Jeden z nich je osoba, ktorú vyzývali všetci ústavní činitelia, aby ďalej nesúdila. Ako máme dôverovať takémuto rozsudku?“ dodal Sýkora. Až do skončenia celého súdneho sporu by sa podľa neho nemalo nič podstatné meniť, pretože na území Štrbského Plesa môže zavládnuť chaos.
Reštitúcia
Obec Štrba žiada úrady a súdy už desať rokov o reštitúciu časti Štrbského Plesa, ktorá historicky patrila obci. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktorý územie prisúdil Štrbe, Sýkora hovoril, že súdy napravili nespravodlivosť komunistického režimu.
Vedenie mesta Vysoké Tatry požiadalo Ústavný súd, aby preveril ústavnosť postupu slovenskej justície. Právnička Vysokých Tatier zdôvodnila rozhodnutie Ústavného súdu tým, že Štrba nemala nárok na reštitúciu územia, pretože nesplnila jednu z podmienok reštitúcie a to, že Štrbské Pleso jej vraj nezobrali v období neslobody, teda v rokoch 1948 – 1989.
Prevládajú emócie
Štrbania sú nervózni, že budú musieť znovu chodiť po úradoch. Niektorí sú nahnevaní. „Najprv Pleso ukradli komunisti a teraz títo,“ komentovala naťahovanie o Štrbské Pleso staršia žena v Štrbe.
Niektorým Tatrancom je spor o Pleso ukradnutý. Hovoria, že Tatry sú kopce a len tie majú význam.
Spor o územie má však najmä ekonomický rozmer. Štrbské Pleso je centrom turistického ruchu, a teda aj zdrojom peňazí, ktoré tečú do Vysokých Tatier. Primátor Mokoš odhaduje, že správa tohto územia prináša obci ročne viac ako osem miliónov korún na daniach, čo nie je ani desatina rozpočtu Vysokých Tatier. Pripúšťa však, že po dobudovaní lyžiarskeho strediska to môže byť o milióny viac.
