V bare pri futbalovom štadióne v centre Indianapolisu posedáva skupina bielych Američanov. Za zvukov country hudby pozerajú pri pive a hamburgeri zápas amerického futbalu a diskutujú o politike. „Ten Obama nemusí byť až taký zlý chlapík,“ hovorí jeden z nich.
Takmer polovica obyvateľov tohto štátu s ním súhlasí. Indiana, štát dlhých kukuričných polí, kde žije deväťdesiat percent bielych Američanov, nevolil demokrata 44 rokov. Podľa prieskumov je však celkom možné, že dnes si vyberie černošského kandidáta.
Teda, aspoň to hovoria prieskumy. Otázka, nakoľko však skutočne pôjdu bieli Američania hlasovať za nebieleho Baracka Obamu, zostáva jednou z najväčších otázok dnešného hlasovania. A nielen v Indiane.
Bradleyho efekt
Prvýkrát sa to stalo v roku 1982. O post guvernéra Kalifornie bojoval afroamerický starosta Los Angeles Tom Bradley. Prieskumy mu dávali tri dni pred voľbami sedempercentný náskok, hlasovanie však nakoniec prehral.
O osem rokov neskôr černošský kandidát na guvernéra Virgínie Douglas Wilder viedol v prieskumoch o 11 percent.
Nakoniec zvíťazil len o desatinu percenta.
Rozdiely medzi prieskumami a skutočným hlasovaním viedli analytikov k záveru, že bieli Američania síce povedia, že budú hlasovať za čierneho kandidáta, no nakoniec v nich zvíťazí skrytý rasizmus. Práve podľa losangeleského starostu dostal tento úkaz názov Bradleyho efekt. Možnosti, že sa podobný scenár zopakuje aj počas dnešných volieb, sa obávajú mnohí Obamovi stúpenci. Hrozba rasizmu, ktorá by mohla pripraviť ich takmer rodáka o kreslo v Bielom dome, sa doniesla aj do krajiny jeho otca, do Kene.
„Je tam tá vec, čo sa volá Bradleyho efekt a toho sa skutočne bojíme,“ povedal pre Los Angeles Times obyvateľ kenského hlavného mesta Nairobi.
Niektorí politológovia Bradleyho efekt popierajú. Podľa nich v roku 1982 losangeleský starosta prehral skôr nezvládnutím finále kampane a ani prieskumy nemuseli byť najpresnejšie. Iní hovoria, že Bradleyho efekt síce existoval, no postupom času, ako sa z politiky vytrácali rasové témy, vymizol.
Dokazuje to aj politológ Daniel Hopkins z Harvardu. Z rasového hľadiska preskúmal každé voľby, na ktorých sa od roku 1989 do roku 2006 zúčastnil Afroameričan. Rasa černošskému kandidátovi do polovice 90. rokov podľa neho uberala v priemere dve až tri percentá. „Od tohto obdobia sme však nezistili žiadny dôkaz systematického Bradleyho efektu,“ povedal Hopkins pre Los Angeles Times.
Bieli za republikána
Potvrdzujú to aj tohtoročné demokratické primárky. V súboji s Hillary Clintonovou to bol Obama, kto získal viac hlasov, ako predpovedali.
Z prieskumu pre New York Times a CBS síce vyplynulo, že keby volili len bieli, vyhral by republikán John McCain, Obama by však získal slušných 44 percent hlasov. To je viac, ako sa podarilo medzi bielymi zohnať Billovi Clintonovi v roku 1996.
;)
Autor: Indianopolis
