BRUSEL, BRATISLAVA. Chorváti by už na budúci rok mali ukončiť rokovania o vstupe do Európskej únie. Píše sa to v hodnotiacej správe Európskej komisie, ktorú dnes zverejnia v Bruseli. „Technické rokovania s Chorvátskom navrhujeme uzavrieť v roku 2009,“ píše sa v správe, ktorú má SME k dispozícii. Záhreb sa po prvý raz dočká konkrétneho termínu aj napriek tomu, že má vážne problémy s organizovaným zločinom, ktorého obeťou sa len nedávno stal prominentný novinár.
Tlak na Írov a Čechov
Výhrady voči stanoveniu konkrétneho dátumu mali najmä Francúzi a Nemci, ktorí zhodne tvrdia, že únia sa nebude rozširovať bez Lisabonskej zmluvy. Tá zjednodušuje fungovanie európskych inštitúcií a zavádza nový spôsob hlasovania v Európskej rade.
„Ide skôr o tlak nasmerovaní na Čechov, Írov a Poliakov. Berlín a Paríž im odkázal - pozrite sa priatelia, stále hovoríte, že podporuje rozširovanie, tak najprv prijmite Lisabonskú zmluvu, aby k nemu mohlo dôjsť,“ hovorí analytička londýnskeho Centra pre európsku reformu Katinka Barysch.
V bruselských kuloároch sa však hovorí, že Lisabon nie je pre Záhreb skutočnou hrozbou. Ak by napríklad Íri neschválili zmluvu ani na druhý raz a celý dokument by skončil definitívne v koši, Chorváti by sa do únie ešte dostali. Ide o malý, bezproblémový štát s relatívne rozvinutou ekonomikou.
Správa Európskej komisie je pozitívna aj voči Srbom, chváli ich politické reformy a spoluprácu s haagskym tribunálom. Vďaka tomu by Belehrad mohol na budúci rok získať štatút kandidátskej krajiny.
Naopak kriticky zhodnotí Macedónsko, ktoré podľa Bruselu nespĺňa politické kritériá na členstvo. Môžu za to problémové voľby, ktoré sprevádzali nezrovnalosti a násilie.
Európska komisia bude oproti minulým rokom tvrdšia aj na Turecko, ktoré takmer nepokročilo v politických reformách. Ocení však ekonomický pokrok, po prvý raz ho označí za fungujúcu trhovú ekonomiku.
„Únia chápe, že sa Turecko zmietalo vo vnútorných problémoch, Ankare však dá jasne najavo, že treba robiť podstatne viac,“ tvrdí Katinka Barysch. Turecko síce novelizovalo kontroverzný článok 301 o urážke tureckého národa, v realite sa však situácia novinárov a spisovateľov nezlepšila. Ankara ďalej musí prijať nový zákon o politických stranách a ich financovaní, zákon o odboroch a pracovať na justičnej reforme.
Cyperský rébus
Vážnou brzdou je aj fakt, že Turecko stále odmieta otvoriť svoje prístavy pre gréc-ko–cyperské lode, čím by de facto uznala Nikóziu.
„Treba uznať, že intenzita rokovaní s úniou je veľmi pomalá. Je zablokovaných osem kapitol, kým Turecko neuzná Cyprus. Naším cieľom je, aby sme si potriasli rukou ako Česi a Slováci. Grécki Cyperčania však chcú riadiť celý ostrov sami, Turci by boli iba menšina,“ vysvetľuje postoj Ankary riaditeľ Inštitútu pre zahraničnú politiku Seyfi Tasshan. Žiaden ústupok preto od Ankary čakať nemožno.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
