Spojené štáty americké v utorok načali novú kapitolu v histórii. Krajina, ktorá sa dlhé roky nevedela zbaviť otroctva a len pred 50 rokmi uznala rovnosť medzi rasami, si zvolila prvého Afroameričana za prezidenta.

Basketbal vo finále

A v čase, keď celý svet s napätím sledoval modrajúce či červenajúce mapy Spojených štátov, podľa toho, v ktorých štátoch vyhral ktorý kandidát, Barack Obama zabudol na napätie mimoriadne dlhej a náročnej kampane.

Presne podľa svojej volebnej tradície si odskočil do telocvične v Chicagu zahrať basketbal. „Má ešte jeden zvyk,“ povedal pred televíznymi kamerami jeho poradca, „neoslavuje víťazstvo priskoro.“

Dodržal ho aj tentoraz. Pred dav 125­tisíc fanúšikov v chicagskom Grantovom parku predstúpil tesne po jedenástej večer miestneho času, keď z odhadov už bolo jasné, že budúci prezident Spojených štátov bude čiernej pleti.

Afroameričania sa dočkali

„Ak niekto ešte stále pochybuje, že Amerika je krajinou všetkých možností, a pýta sa, či sny našich zakladateľov sú stále živé, spochybňuje silu našej demokracie, dnes dostal odpoveď,“ začal budúci prezident a dav sympatizantov prepukol v nadšený krik. Neveriacky krútili hlavou najmä prítomní Afroameričania, čo v Chicagu tvoria druhú najväčšiu černošskú komunitu v krajine. „Nikdy mi nenapadlo, že sa tohto dožijem,“ hovorili mnohí so slzami v očiach.

Po Lincolnovi prišiel Obama

Barack Obama so svojou karamelovo hnedou pokožkou, pod ktorou koluje kenská krv, sa stal prezidentom v krajine, ktorá dlho ochraňovala čierne otroctvo v ústave a kde sa človek s čiernou farbou pleti považoval iba za trojpätinovú osobu. Len pred 143 rokmi presadil iný slávny právnik zo štátu Illinois, Abraham Lincoln, aby aj čierni Američania boli slobodní ľudia.

Na rešpektovanie rovnosti a svojich občianskych práv si však museli Afroameričania počkať ďalšie storočie. Obama sa ako prvý budúci afroamerický prezident krajiny v utorok prihovoril davu len niekoľko kilometrov od miesta, kde pred 42 rokmi bojovníka za občianske práva černochov Martina Luthera Kinga zasiahla počas jeho protestného pochodu tehla od bielych Američanov.

Lístky na čiernom trhu

Práve tí istí Američania dali v utorok Obamovi viac hlasov ako v predchádzajúcich voľbách iným demokratickým kandidátom. Aj z toho dôvodu mnohí analytici hovoria o prekonaní rasovej bariéry.

„Neznamená to však, že by v Spojených štátoch už rasizmus vôbec neexistoval,“ hovorí prezident Národného výboru pre štúdie černochov Charles Jones. „Keď ste čierny, stále si vás viac všímajú v obchodoch a skôr vás zastavia policajti. V každom prípade je to historická chvíľa,“ dodal.

Obamovi fanúšikovia sa v Grantovom parku schádzali už niekoľko hodín dopredu.

V očakávaní historickej chvíle si mnohí sebavedomo obliekli tričká s nápismi, ako „Barack Obama, 44. americký prezident“ či „Áno, dokázali sme to“.

„Prišla som sem až zo severnej Kanady,“ hovorí mladá Američanka. „Musela som byť však pri tom,“ dodáva s tým, že lístky, ktoré mali byť obmedzené len pre obyvateľov štátu Illinois, si kúpila na čiernom trhu za 150 dolárov.

McCain bol fajn

Budúci prezident vo svojom víťaznom príhovore vyzdvihol aj kvality svojho súpera Johna McCaina.

„Obetoval pre Ameriku viac, ako si môžeme predstaviť,“ ocenil za potlesku davu súpera. S republikánom telefonoval a požiadal ho o pomoc a spoluprácu.

Budúci prezident sa nevyhol ani problémom, s ktorými sa Amerika bude musieť vyrovnať. „Výzvy, ktoré pred nami stoja sú najväčšie v našich životoch. Dve vojny, planéta v ohrození a najväčšia finančná kríza v tomto storočí,“ povedal Obama.

V kampani sľuboval stiahnutie Američanov z Iraku, rozšírenie zdravotnej starostlivosti či zdanenie bohatých Američanov. Pripustil, že to nepôjde ľahko. „Cesta to bude dlhá. Možno nám to bude trvať rok, možno ani jedno volebné obdobie nebude stačiť, ale nikdy som viac neveril v Ameriku, ako túto noc,“ povedal čerstvo zvolený americký prezident.

Autor: Chicago