Pór sejeme v druhej polovici marca a v apríli do riadkov vzdialených 30 až 40 centimetrov a do hĺbky asi 2 centimetre.

Po vzídení porastu a zosilnení rastliny jednotíme tak, aby boli v riadkoch vzdialené 8 až 12 centimetrov. Počas vegetačného obdobia udržíme porast bez burín kyprením pôdneho povrchu. V záhradke okopávame tri až štyri razy počas vegetácie. Aby sme dosiahli dlhšie vybielené jedlé časti póru, pri poslednej okopávke prihŕňame pôdu k nadzemným častiam rastliny až do výšky 20 centimetrov. Prihŕňanie zemou môžeme po dvoch až troch týždňoch zopakovať.

Keď pór zosilnel a jeho hrúbka vyhovuje na použitie v kuchyni, môžeme ho začať zberať. V záhradkách pór zberáme postupne podľa potreby až do jesene. Používa sa ako polievková zelenina. Ak sa mladé rastliny zbavia koreňov, dajú sa konzumovať celé.

Dostatok dusíka a draslíka

Časť úrody môžeme nechať prezimovať na záhone. Ak pozberaný pór chceme skladovať, upravíme ho skrátením koreňov na dĺžku 5 milimetrov a skrátime aj listy. Skladujeme ho na vlhkom a studenom mieste, najlepšie pri 95-percentnej relatívnej vlhkosti a teplote 0 °C.

Pór nie je veľmi náročný na prostredie, ale najlepšie pestovateľské výsledky dosahujeme v pôdach ľahšieho druhu, ktoré sú aj dobre vyhnojené maštaľným hnojom. Počas celého vegetačného obdobia si vyžaduje dostatok dusíka s draslíka. V záhradkách ho môžeme pestovať všade i vo vyšších polohách.

Cenný je najmä surový

Pór sa používa pri varení na ochutenie jedál, polievok a omáčok, podobne ako cibuľa. Cenné sú jeho účinky najmä v surovom stave. Preto sa dáva na chlebíčky, používa sa na zdobenie studených mís, ale aj hotových mäsitých jedál a pridáva sa do rôznych šalátov