Židom z Nemecka v Izraeli nepovedia inak ako jekkim. Nejde o žiadnu politicky korektnú prezývku, ale aspoň nie je taká zhadzovačná ako kušim - teda čierni pre židov z Etiópie.
Jekke – jednotné číslo od jekkim - je tiež súbor vlastností, ktoré si aj ľudia v strednej Európe spájajú s Nemcami. Teda puntičkárstvo, škrobenosť, sklon k šetrnosti či poriadkumilovnosti a strašná nuda.
Až na tú šetrnosť v zásade presný opak Izraelčanov. Preto neprekvapí, že jekke často funguje ako nadávka alebo stručný popis komplikovaného charakteru. Pravých jekkim je však už v Izraeli strašne málo.
Vymrela generácia prísnych učtovníkov v kibucoch, či profesorov, ktorých privádzala do zúfalstva nedisciplinovanosť a nedbalá elegancia nových Izraelčanov.
Zostalo len pár kaviarní s dámami ovešanými šperkmi, čo pol dňa sedia nad jednou šálkou kávy a čítajú nemecké noviny či knihy.
Nikdy nezanevreli na nemeckú kultúru, ani na jazyk, hoci hovoriť po nemecky bolo v Izraeli krátko po druhej svetovej vojne viac ako odvážne.
Tak ako vtedy mnohí židia z arabských krajín zakazovali svojim deťom prehovoriť na ulici po arabsky, tak aj nemeckí a rakúski židia používali nemčinu len vo svojich bytoch.
A odpor verejnosti k jazyku trýzniteľov opadával len strašne pomaly.
Nemeckí židia na to doplatili. Napriek tomu, že patrili k najvzdelanejším v Izraeli, presadzovali sa len ťažko a skutočne ich uznali až prednedávnom, keď izraelské médiá začali písať o ich histórii a spomínať, kto všetko v ich krajine je vlastne jekke.
Ani takáto pozitívna kampaň nepomohla. Manželia stále vykrikujú na svoje polovičky, ktoré ich žiadajú, aby išli vyniesť smeti, že sú ako jekke.
A to isté oslovenie používajú manželky na manželov, keď neuspejú pri mámení peňazí na nové čižmičky. Zdá sa, že stereotypy sú večné. Nielen jekkim o tom vedia svoje.
Autor: dopisovateľka SME z Blízkeho východu
