ích. Igor Larionov. Sadol si ku klavíru a spustil Beatles. Alebo Vysockého. Spoluhráči začínali dvíhať hlavy k vzbúrencovi.
Hokejový profesor. Poet na ľade. Igor Larionov je jeden z najnenápadnejších členov hokejovej Siene slávy NHL, do ktorej ho tento týždeň uviedli v Toronte. Vo veku 47 rokov. Nebol rodený strelec, nemal gáboríkovské zrýchlenie v brejkoch, subtílnou postavou sa nemohol mlátiť v súbojoch pri mantineloch. Jeho hlavnou zbraňou bola herná inteligencia, prehľad, časovaná prihrávka, intuícia dva kroky dopredu. Faulovať nevedel ani nepotreboval.
Dvojnásobný olympijský víťaz v drese Sovietskeho zväzu a štvornásobný majster sveta sa v 37 rokoch dočkal s tímom Detroitu svojho prvého triumfu v Stanley Cupe (1997, potom pridal ďalšie dva 1998, 2003).
„Mal som šťastie na geniálnych spoluhráčov v CSKA i v Detroite. Vedeli sme o sebe naslepo. Keď sa obzriem dozadu, až sa mi hlava zatočí, aké životné zvraty som zvládol,“ povedal pri septembrovej návšteve Bratislavy jemný muž s profesorskými okuliarmi.
Nevysoký Igor Nikolajevič Larionov sa stal symbolom pádu despotického režimu v sovietskom hokeji, ktorý otvoril dvere ďalším desiatkam hráčov do zámoria. Dnes už hovorí, že otvorený list, ktorým všetko odštartoval v časopise Ogoňok, je preňho uzavretou kapitolou.
„Ale nikdy neľutujem, že som sa do toho pustil,“ hovorí rodák z Voskresenska.
Revolúciu rozhorel Ogoňok
Bol prirodzený líder. Počas výjazdov zbornej ZSSR v zahraničí sa spoluhráči schádzali v jeho hotelovej izbe. Dôvodom nikdy nebolo ako u niektorých legiend staršej generácie spláchnuť kultúrny šok fľaškami vodky. Larionov zahral na gitare, hráči sa rozprávali o svete, v ktorom sa ocitli a porovnávali ho s tým, čo žijú doma.
Po nástupe Michaila Gorbačova k moci roku 1986 v Sovietskom zväze silnela glasnosť. Pomery v armádnom športe sa aj tak javili neotrasiteľné. Až v októbri 1989 šokovala krajinu i svet kritika Igora Larionova na adresu trénera Viktora Tichonova. Vnímavý hokejista z Voskresenska sa po vojenskej službe plánoval vrátiť do rodného klubu. Rýchlo však vybadal, že sa v moskovskom CSKA stal rukojemníkom vlastného talentu a svojvôle dôstojníkov.
Larionov v Ogoňku priamo napísal Tichonovovi: „Po mojom prvom zápase za zbornú ste mi bez okolkov oznámili: Podaj si k nám prestup, inak budeš mať zatvorenú cestu do reprezentácie. Odmietol som, lebo som počul, ako sa verbujú hráči. Vždy ste ich nútili, hoci ste vedeli, že tým oslabujete iné kluby. Zrazu ma povolali na vojenskú službu, zaradili do CSKA, dostal som dôstojnícku hodnosť.“
Larionov sa nebál širších súvislostí. „Podriadený už nemá právo na vlastný názor, hráčske schôdze sa menili na frašku, v ktorej sa vám nik neopováži odoporovať. Deväť mesiacov sme boli odtrhnutí od domova. Po zápase hneď do autobusu na bázu, deti nám mohli iba zamávať. Vďaka vám Viktor Vasilievič sme si zvykli na telefonický rodinný život. Len sa čudujeme, že naše ženy rodia deti.“
Opísal aj atmosféru v zbornej na svetovom šampionáte 1987 vo Viedni. „Chvastúnsky ste vyhlasovali, že Švédi majú mŕtve mužstvo. Tí v protiklade s vašou teóriou asketickej prípravy vandrovali po Viedni v objatí s manželkami. A my sme v husacom rade predvádzali, aký družný je sovietsky kolektív. Mŕtvy tím nakoniec dekorovali zlatými medailami.“
Podľa Larionova hokejistov vždy strašili - božechráň prehrať. Vedci v Sojuze vraj zistili, že po prehrách klesá produktivita práce v celom hospodárstve.
„V CSKA býval na rade výplach žalúdka od vrchnosti. Hráči sa potom namiesto tvorivosti uchyľujú k alibizmu v snahe nič nepokaziť a hokej degeneruje. No šidlo vo vreci neutajíš. Život ukazuje, že váš trénerský štýl, hoci v minulosti úspešný, zlyháva. Rúca sa ako byrokratický systém v krajine.“
Reakcia zo strany Tichonova nemeškala. Larionov bol zrazu nahraditeľný, hoci medzi krídlami Makarovom a Krutovom a pred obranou Fetisov - Kasatonov to bolo ťažko možné.
Načas bol vyradený z reprezentácie i CSKA. Niektorí hráči sa skúšali postaviť na podporu Larionova, ale represívny systém sovietskej armády ich zastrašil. Chobotnicou štátnej tajnej služby KGB im dával najavo, ako ľahko a čo môže znamenať strata blahobytu vo firme CSKA.
Fetisov tresol dvermi
Na boj o všetko sa odhodlal iba kapitán zbornej, obranca Viačeslav Fetisov. Dokonca si vyžiadal prijatie u vtedajšieho ministra obrany Ustinova. Chlapsky mu pripomenul, že by rád skúsil zahraničné angažmán. Tak, ako mal sľúbené v prípade víťazstva na olympiáde 1988 v Calgary. Už v roku 1983 ho draftovali New Jersey Devils.
Šokovaný Ustinov iba hrozivo zdvihol brežnevovské obočie, vec vybavil stručne: „Štó ty? S úma sašól. Ty znáješ što tam po úlicam bégajut gólyje žénščiny?! Nedopustimo.“ Fetisov bol prvým dôstojníkom sovietskej armády, ktorý sa u ministra zvrtol bez pozdravu a tresol dvermi.
Z rebela minister
V silnejúcom gorbačovovskom obrodení nebolo ľahké poslať neposlušných hokejistov do vyhnanstva, zabudnutia. Nechali ich podpísať zrušenie služobného pomeru. Larionov hral od sezóny 1989/90 vo Vancouveri, Fetisov v rovnakom čase prišiel do New Jersey Devils. Mohutný Slava sa stal susedom bývalého súpera v československom drese Petra Šťastného, ktorý do Devils práve prestúpil z Quebeku.
„Skvelý človek, často sme spolu s deťmi grilovali na dvore. Pamätám si, že mal situáciu sťaženú chorobou otca, zariaďoval, aby za ním priletel z Moskvy s čím bolo množstvo byrokratických komplikácií“, spomínal Peter Šťastný, ktorý si s ním po rokoch vydiskutoval niektoré ostrejšie zákroky. „Slava vravel, že v zbornej jednoducho museli vyhrávať.“
Fetisov prejavil aj veľkorysosť. O dva roky prišiel na šampionát vo Fínsku 1991 pomôcť rodnej zbornej, hoci ju stále trénoval Viktor Tichonov. Fetisov pre play off NHL prišiel o pár dní neskôr. V Turku bolo na dopoludňajšom tréningu plné hľadisko novinárov čakajúcich na prvý kontakt Tichonova s Fetisovom. Keď vyšiel Fetisov na ľad, Tichonov ho pred celým kolektívom v stredovom kruhu bez slova vybozkával.
Z Fetisova sa neskôr stal minister ruského športu na želanie vtedajšieho prezidenta Vladimira Putina.
Tréner Viktor Tichonov neskôr v rozhovore pre SME hovoril o ére po otvorenom liste v Ogoňku. „Som človek schopný priznať si chybu, teraz vidím veľa vecí inak. Ale treba si uvedomiť pomery, v ktorých sme všetci vyrastali. Tie ma formovali, nebránil som sa im. A demokracia má v hokeji špecifické pravidlá. Ja žijem len pre hokej. Neprekáža mi, že ma často titulujú za despotu. Čítal som, že Mika Keenana v NHL prezývali pre jeho spôsoby Hitlerom.“
Do ruského hokeja sa vrátil aj Igor Larionov. Najprv na pozvanie generálneho manažéra Viačeslava Fetisova na olympiáde v Salt Lake City 2002 priviedol zbornú Ruska s kapitánskym céčkom v 41 rokoch k bronzovej medaile.
V sezóne 2004 bol Igor najstarším hráčom v NHL, s aktívnou kariérou sa rozlúčil na exhibícii v Moskve potom, čo jeho klub New Jersey Devils vypadol z play off.
Do ruského hokeja sa vrátil ako spolumajiteľ tímu Kontinentálnej hokejovej ligy SKA Petrohrad.
Vo víne je pravda
Okrem toho si urobil biznis z vášne, ktorej podľahol počas sezóny vo švajčiarskom Lugane. Vínu. „Mám zaregistrované obchodné značky, Triple Overtime a Hattrick. Na vína vyrábané v Austrálii a Kalifornii. Zastupujeme ich vo Švédsku, v americkom Michigane, New Yorku. Predávame aj do Ruska.“
Vodku, čo sa pila v jeho rodnom Voskresenku, Igor neobľubuje.
„Neprospieva zdravému úsudku, vedie ľudí k agresivite. Víno povznáša, poskytuje človeku harmóniu, udobrí rozhádaných. Ale s mierou. Jeden, dva, maximálne tri poháriky. Potom už hlavu zamotá.“
Larionov žije v rodinnej harmónii v Los Angeles s manželkou Jelenou, bývalou krasokorčuliarkou. Tešia sa z dcér Alyonky, Diany a syna Igora druhého. Hrá hokej za Kings v Los Angeles.
„Mám kopu ďalších aktivít, vychutnávam život, občas vezmem do rúk gitaru, pri klavíri radšej počúvam manželku. Dám si pohárik a prichádzam na to, že v živote sa všetko vyvinulo, ako malo. Šťastný človek je vtedy, keď môže pomôcť druhým. Cítim sa tak často.“
Nabudúce: Slovenská reprezentantka v klasickom lyžovaní, AlžbetaHavrančíková.
Igor Larionov
Narodený: 3. 12. 1960. Výška:170 cm, hmotnosť 77 kg.
2 x olympijský víťaz so ZSSR (1984 Sarajevo,1988 Calgary)
3 x Stanley Cup: Detroit 1997,1998, 2002.
4 x majster sveta so ZSSR (1982,1983,1986,1989)
Víťaz Kanadského pohára 1981.
Draft: Vancouver 1985, 314 v celkovom poradí.
Počas štrnástich sezón v NHL odohral 921 zápasov, strelil 169 gólov, nazbieral 644 bodov.
Klubová kariéra: 1977-81 Voskresensk, 1981-89 CSKA Moskva, 1989-1992 Vancouver , 1992-93 Lugano, 1993-96 San Jose Sharks, 1995-2000 Detroit, 2000-01 Florida, 2001-2003 Detroit, 2003-04 New Jersey Devils.
 Igor Larionov bol v Detroite v tieni Steva Yzermana. SITA/AP |
 Víno je jeho biznisom, vpravo hore tri kópie Stanley Cupu. FOTO – DETNEWS.COM |
 |
