BRATISLAVA. Z povinného zmluvného poistenia (PZP) sa hradia škody, ktoré môže majiteľ motorového vozidla spôsobiť iným, respektíve tretím osobám na ich zdraví, a škody spôsobené tretím osobám na majetku (škoda na inom aute, ujma na zdraví prepravovaných osôb, chodcov, škoda na inom majetku tretích osôb, škoda na vozovke a pod.).

Z PZP sa nehradia škody, ktoré vznikli samotnému poistenému škodcovi na jeho aute, prípadne na jeho zdraví. Na úhradu takýchto škôd slúži havarijné poistenie automobilu alebo úrazové poistenie vodiča, ktorý škodu zavinil.

Ako funguje PZP

PZP funguje tak, že ručenie za škody spôsobené pri prevádzke dopravného prostriedku preberá za poisteného škodcu poisťovateľ.

Poškodený má právo požadovať náhradu škody priamo od poisťovateľa škodcu.

Zákon rieši aj prípad, ak sa majiteľ auta proti následkom svojej zodpovednosti za škodu nepoistí. V takom prípade sa obeť nehody odškodňuje z poisťovacieho garančného fondu v rovnakom rozsahu, ako keby škodu spôsobil poistený škodca. Tento fond spravuje Slovenská kancelária poisťovateľov, ktorá vznikla zo zákona.

Slovenská kancelária poisťovateľov

Postavenie a úlohy Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) upravuje osobitný zákon. Okrem správy poistného garančného fondu, z ktorého sa hradia najmä škody spôsobené nepoistenými a nezistenými vozidlami, SKP vykonáva hraničné poistenie vo vzťahu k cudzozemským vozidlám, zastupuje slovenských poisťovateľov v medzinárodnom systéme poistenia zodpovednosti za škodu (tzv. systém zelených kariet), uzaviera dohody s kanceláriami poisťovateľov cudzích štátov, subjektami zodpovednými za náhradu škody v členských štátoch EÚ a informačnými strediskami členských štátov EÚ a zabezpečuje úlohy vyplývajúce z týchto dohôd.

Ďalej spolupracuje so štátnymi orgánmi vo veciach týkajúcich sa poistenia zodpovednosti (najmä s orgánmi polície), podieľa sa na predchádzaní škodám v cestnej doprave a na predchádzaní poistným podvodom v poistení v súvislosti s prevádzkou motorových vozidiel a podobne.

SKP ako informačné stredisko

Medzi dôležité úlohy SKP patrí vykonávanie funkcie informačného strediska jednak na národnej úrovni a jednak na úrovni členských štátov EÚ. Pokiaľ ide o národnú úroveň, SKP spravuje štyri navzájom previazané registre.

Register evidovaných motorových vozidiel (údaje zasiela MV SR) a register poistiek (údaje zasielajú poisťovatelia) slúžia na odhaľovanie nepoistených vozidiel a sankcionovanie ich majiteľov. Poškodeným slúžia na získanie údajov o poisťovateľovi vozidla, ktoré škodu spôsobilo (tento údaj možno získať na internetovej stránke SKP).

Tretí register - register nehôd (údaje do neho zasiela polícia v elektronickej forme) slúži na vybavenie škody príslušným poisťovateľom a štvrtý - register škôd v doprave (údaje zasielajú poisťovatelia) slúži na odhaľovanie poistných podvodov a na podporu jednotného fungovania systému bonusov a malusov.

Pokiaľ ide o nadnárodnú úroveň, informačné stredisko poskytuje informácie všetkým subjektom v členských štátoch EÚ o slovenských poisťovateľoch a ich likvidačných zástupcoch v iných členských štátoch.

Napomáha pri uplatňovaní nárokov slovenských osôb, ktorým sa stala škoda na území iného členského štátu a osobám z iného členského štátu, ak sa im stala škoda pri dopravnej nehode na území SR.

Malusy a bonusy

V každom členskom štáte EÚ sa uplatňuje systém bonusov a malusov.

Spočíva v tom, že dobrý vodič, ktorý nespôsobil v predchádzajúcom období škodu je odmenený nižším poistným (tzv. bonusom) a naopak, vodič, ktorý spôsobí škodu je znevýhodnený vyššou cenou (tzv. malusom).

Celý systém môže fungovať len vtedy, ak ho budú uplatňovať všetky poisťovne, bude zavedená jednotná škála bonusov a malusov a ak jeho dodržiavanie bude niekto kontrolovať (orgán poverený dozorom nad poisťovacím trhom). Na Slovensku fungujú len bonusy a nefungujú malusy.

Nefungujúci systém malusov podporuje poistné podvody

Malus plní predovšetkým prevenčnú funkciu. Prostredníctvom malusu sa totiž trestá vodič, ktorý nehodu zavinil a za ktorého škodu musí platiť jeho poisťovateľ. V štátoch, kde systém malusov funguje, zaznamenali zníženie počtu hlásených dopravných nehôd.

Pokiaľ ide o poistné podvody, treba poukázať na to, že Slovensko je špecifické tým, že len 25 percent majiteľov áut má havarijnú poistku (v zahraničí ju má 70 až 80 percent). Fungujúci systém malusov by zabránil tomu, aby sa škody na samotných autách hradili prednostne z PZP (na to má slúžiť predovšetkým havarijná poistka). Vzhľadom na to, že na Slovensku sa systém malusov v praxi uplatňuje len sporadicky, je snaha poškodených havarijné škody nahlasovať ako škody, ktoré sa majú hradiť z PZP.

Pre „škodcu“ nie je problém takúto škodu nahlásiť ako zodpovednostnú škodu práve z dôvodu, že jeho poisťovňa ho za to nepotrestá malusom v ďalšom období.

Poistný garančný fond

SKP spravuje poistný garančný fond. Prispievajú do neho všetci motoristi v cenách svojich poistiek. Z poistného garančného fondu sa hradia škody spôsobené nepoistenými vozidlami, neznámymi vozidlami (ak vodič z miesta nehody ujde a je spôsobená škoda na zdraví), cudzozemskými vozidlami na území Slovenska a pod.

Z tohto fondu sa hradia aj škody, ktoré sa stali ešte v systéme zákonného poistenia, ktorý platil do konca r. 2001 a tieto škody neboli ešte doteraz vybavené.

Ročne sa SKP zaoberá s 3500 až 4 000 škodami, ktoré spôsobil nepoistený prevádzkovateľ motorového vozidla, pričom v r. 2008 vyplatí poškodeným cca 120 mil. Sk. Každú takto vyplatenú korunu SKP postihom vymáha od nepoisteného škodcu.

Autor: Imrich Fekete Slovenská kancelária poisťovateľov