KAPSKÉ MESTO. Medzinárodná námorná doprava robí všetko, aby sa vyhla pirátom. Aj riskuje. „Časté únosy nákladných lodí nás vracajú o 140 rokov dozadu, keď Suezský prieplav zásadne skrátil plavbu medzi Európou a Áziou,” tvrdí Rob Lomas z organizácie Intercargo, ktorá združuje lodných dopravcov zo 40 krajín sveta.
Piráti, ktorí dlhodobo terorizujú lodnú dopravu v Adenskom zálive, cez víkend prekonali rekord, keď uniesli tanker Sirius Star, najväčšiu nákladnú loď, aká kedy padla za obeť pirátom. Sirius Star je saudskoarabská loď s nákladom dvoch miliónov barelov ropy v hodnote 100 miliónov dolárov.
Výška požadovaného výkupného nie je známa. Majitelia už podľa saudskoarabského šéfa diplomacie začali s pirátmi vyjednávať.
Piráti si robia, čo chcú
Dobre organizovaný medzinárodný syndikát pri pobreží Somálska a Kene podľa pozorovateľov od januára tohto roku uniesol až 83 lodí. Počet pokusov o únos je ešte vyšší.
Priemerná nákladná loď podľa štatistík organizácie Intercargo preváža zhruba 35–tisíc ton tovaru, kým jej posádku tvorí maximálne 25 námorníkov. Piráti si v oblasti Adenského zálivu robia, čo chcú. V októbri sa im podarilo uniesť ukrajinskú loď so slušne ozbrojenou posádkou, ktorá prevážala vojenskú techniku. Ešte stále ju zadržiavajú a požadujú výkupné. Od únosov ich neodrádzajú ani vojenské hliadky, ktoré k pobrežiu Somálska vyslali členské krajiny Európskej únie a NATO. Piráti túto oblasť poznajú lepšie ako ktokoľvek iný. Úspechy indickej vojenskej lode Tabar, ktorá minulý týždeň zabránila únosom dvoch lodí a v utorok zlikvidovala plavidlo somálskych pirátov, sú skôr zriedkavé.
„Lodní dopravcovia sú dnes ochotní pristúpiť na vyššie náklady a väčšie nebezpečenstvo plavby okolo Afriky, ako riskovať únos a výkupné od pirátov v okolí Suezského prieplavu,“ konštatuje Lomas.
Riskantná trasa
Takmer 192-kilometrový prieplav v roku 1869 nielen skrátil plavbu medzi európskymi a ázijskými prístavmi, ale podstatne znížil aj počet stroskotaných lodí. Úsek medzi Mysom dobrej nádeje na juhozápad od Kapského Mesta a Mysom Agulhas, ktorý tvorí najjužnejší cíp Afriky, je jedným z najnebezpečnejších na svete z hľadiska námornej navigácie.
„V miestach, kde sa stretáva Atlantický oceán s Indickým vyčíňajú podmorské víry, v ktorých môže loď stroskotať aj v úplnom bezvetrí,” napísal legendárny portugalský moreplavec Vasco da Gama, ktorý v roku 1497 prvýkrát oboplával Afriku.
V okolí Mysu dobrej nádeje ležia tisíce vrakov. Frekventovaná premávka sa sem nakrátko vrátila v roku 1956, keď Egypt znárodnil Suezský prieplav a vyprovokoval konflikt s Veľkou Britániou a Francúzskom. „Vďaka somálskym pirátom sa tu obnovuje nielen námorná premávka, ale aj nebezpečenstvo stroskotania,“ uzatvára Lomas.
Na únoscov zaberá siréna
Lode sa únosom bránia ostnatým drôtom, hlukom i vodnými delami.
Po náraste pirátskych únosov začali lode používať ďalekonosné a magnetické akustické zariadenia (LRAD a MAD). Vysielajú veľmi hlasný zvuk, ktorý dokáže ohlušiť a zastrašiť nepriateľa.
„Ak má kapitán obavy, aktivuje sirénu. Pirátom tak povie, že vie o ich prítomnosti a že nemôžu využiť chvíľu prekvapenia,“ opísal zariadenie pre BBC Vahan Simidian zo spoločnosti, ktorá ho vymyslela.
Medzi základné opatrenia po vyplávaní z prístavu patrí aj príprava vodných diel, nepretržité hliadky a stavba ostnatého plotu po obvode plavidla. Piráti sa totiž na palubu dostávajú obyčajným rebríkom (na snímke Reuters).
Zlepšený ochranný plot ponúkajú Holanďania, medzi stĺpmi je napätie 9000 voltov. Podobným spôsobom sú chránené aj vojenské základne. Nemôžu sa však používať na lodiach, ktoré prepravujú horľavý náklad.
(čtk, hud)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Autor: Roman Lipták
