Bratislava 25. novembra (TASR) - Ako sa využívajú rekonštruované hrady a zámky, dokumentuje nová publikácia z edície Kultúrne krásy Slovenska. Knihu Hrady a zámky vydalo v slovenskom a anglickom jazyku vydavateľstvo DAJAMA s podporou Ministerstva kultúry SR.
Jej zostavovatelia vybrali historické objekty - stáročné dominanty, symboly miest, bývalé panovnícke a šľachtické sídla, ktoré sú zväčša pekne zrekonštruované a kde sú múzeá najrozličnejšieho charakteru. Vďaka nim tieto kultúrno-historické pamiatky dostávajú aj poznávací a náučný charakter. Z tohto dôvodu bol určený výber 15 hradov a piatich zámkov nielen z vizuálneho hľadiska, ale aj z pohľadu existencie muzeálnych expozícií. Autori textu Daniel Kollár a Jaroslav Nešpor objekty približujú komplexnejšie - od ich zemepisnej polohy a možnosti prístupu cez históriu a významné dejinné udalosti, obdobia rekonštrukcie až po súčasný stav i využitie rôznych častí objektu. Nechýbajú zaujímavosti z ich okolia. Texty o pamiatkach sú spestrené povesťami, príbehmi a legendami, ktoré sa viažu na konkrétny objekt, jeho obyvateľov i udalosti. Pôvodnosť stavieb a ich premeny ilustrujú staré pohľadnice, pôdorysy, mapy aj súčasné fotografie.
Historickými dokumentmi sú obrazy požiaru Bratislavského hradu z roku 1811 či jeho podoba zrúcaniny zo začiatku 20. storočia. Publikácia tejto dominante hlavného mesta venuje najviac priestoru, desať strán formátu B5. Okrem popisu rôznych objektov hradného komplexu nechýba zmienka, že od apríla 2008 do decembra 2011 z dôvodu rekonštrukcie je hradný palác a časť nádvoria uzavretá. Väčšia časť areálu je však naďalej verejnosti prístupná.
Trochu menej priestoru v 128-stranovej knihe má Bojnický zámok, Trenčiansky a Oravský hrad. Ani tam nechýbajú základné a ďalšie textové aj obrazové informácie z histórie a súčasnosti. Podobne je to aj v prípade ďalších západoslovenských hradov. Hrad Červený Kameň v Častej má rôzne expozície aj veľké pivnice, Nitriansky hrad je spojený s dávnou históriou Veľkomoravskej ríše, v Levickom hrade z 13. storočia je od roku 1958 Tekovské múzeum.
Zo stredného Slovenska je vo výbere Mestský hrad v slávnej banskej a mincovej Kremnici, Zvolenský hrad s expozíciou Slovenskej národnej galérie a inými kultúrnymi aktivitami, Mestský hrad v Banskej Bystrici so súborom budov, Ľupčiansky hrad v Slovenskej Ľupči so 600-ročnou Korvínovou lipou a tajnou chodbou, Hrad Modrý Kameň s jedinečným Múzeom bábkarských kultúr a hračiek, Hrad v Liptovskom Hrádku s renesančným kaštieľom a možnosťou ubytovania. Nechýba Banská Štiavnica s pamiatkami zo Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva - Starým a Novým zámkom.
Východné Slovensko je zastúpené dvoma objektmi. Kežmarský hrad ako súčasť mestskej pamiatkovej rezervácie má muzeálne expozície od roku 1931. Okrem iných podujatí v jeho areáli býva letný festival Európske ľudové remeslo. Hrad v Starej Ľubovni slúžil stáročia poľským a slovenským panovníkom. O tom svedčí rozsiahla expozícia v rôznych objektoch. Pod hradom je skanzen ľudovej architektúry.
Zo zámkov patrí do výberu aj Smolenický. Ten sa vyníma v prírodnej scenérii Malých Karpát, slúži ako kongresové centrum Slovenskej akadémie vied. Verejnosti je prístupný iba v júli a auguste. Turisti môžu jeho architektúru stále obdivovať aj zvonku. V Smoleniciach sú ďalšie vzácnosti neskororenesančný Kostol Narodenia Panny Márie z roku 1644 či rodinná hrobka Pálffyovcov z konca 19. storočia. V tejto obci sa narodil vynálezca padáka Štefan Banič. Jeho pamätná izba je v Múzeu Molpír na trase 7,5 km náučného chodníka Smolenický kras, kde možno vidieť jediný malokarpatský vodopád vysoký deväť metrov i jaskyňu Driny. Budatínsky zámok v Žiline je známy unikátnym múzeom drotárskeho umenia, ktoré v súčasnosti pre rekonštrukčné práce v zámku putuje po svete.
