Na celý problém mu stačilo dvadsať riadkov a dvojjazyčný titulok adresovaný jedným i druhým: Hanba – szégyen. A v závere článku zmienka, že jeho matka bola Maďarka. Na zápase v Dunajskej Strede (1990) vtedy tiež vyčíňali slovanisti proti domácim ešte vo federálnej lige. Trafil každého vinníka presným slovom a nikdy sa nebál, že by niekto trafil jeho trabant.
Vždy, keď si Janko Báči prehrabal prešedivenú šticu, išlo o istú predzvesť, že ochvíľu z písacieho stroja vyberie skvost. Slová kládol presne, význam predchádzajúcej vety nenútene umocňovala ďalšia.
„Záleží na výbere slova, aby dostali myšlienky voľnosť. Snažil som sa zo športovej žurnalistiky urobiť súčasť literatúry. Športový novinár bol v zásade považovaný za sprostejšieho ako ostatní.“
V Brazílii cestoval tisíc míl za Pelém a urobil s ním rozhovor, aký inému na svete neposkytol. „Teraz ide začiatočník do Cannes na filmový festival a nejaká herečka mu povie štyri vety. Že sa má dobre a večerala o ôsmej. A je celebritou,“ smutne hovoril počas svojich 75. narodenín.
V chlapčenskom veku mal suseda, čo pracoval v knižnici. Denne si uňho vymieňal knihy. Tolstoj, Dostojevskij, francúzski klasici. Na klavíri hrával Bacha, Mozarta. Ovládal osem jazykov.
Od roku 1953 písal v Československom a neskôr v slovenskom Športe. Až do roku 2003. Vtipný nevtieravý spoločník, decentný bohém. Kam prišiel, okolie pookrialo. Viac, než britké pero ho zdobil nezlomný charakter.
Jeho detským snom bolo stať sa pilotom stíhačky. Absolvoval leteckú akadémiu v Hradci Králové. Po víťaznom februári 1948 odmietol vstúpiť do KSČ. Zakrátko vyletel až do Dimitrovky. Na základe anonymného udania, že plánoval odletieť na Západ.
Osudový celostranový článok napísal v renomovanom Kultúrnom živote v roku 1963. Od piky v ňom zironizoval ideologické divadlo spartakiády.
Prišla ho vyšetrovať komisia až z Prahy. Sám hovoril, že po tom článku bol najslávnejším novinárom v Európe. Väčšie a trvalejšie uznanie mu priniesli stovky článkov o futbale. Vydal dve knihy. Za futbalovou oponou a Veľký trnavský rok.
