Premiéru v revue má hebrejčina, básne a prózy štvrťstovky autorov dopĺňajú dve štúdie (Tilla Rudel: Úvod do izraelskej literatúry a Šárka Doležalová: Vývin modernej hebrejskej literatúry) a text Petra Salnera Transformácia židovského vtipu. Salner sa stotožňuje s definíciou poľského esejistu Alexandra Moszkowského, podľa ktorého židovský vtip je niečo, „čo žiaden gój nerozumie a každý Žid pozná“, a kriticky poukazuje na fakt, že hoci židovský vtip je frekventovanou súčasťou rozprávačského repertoáru v našej spoločnosti, na knižnom trhu je tento žáner takmer neznámy.
Číslo ilustrujú snímky francúzskeho výtvarníka a fotografa českého pôvodu Jana Sekala, ktorý vystavuje aj na Slovensku a osobitne v Bratislave, kde strávil detstvo. Jeho digitálne izraelské fotografie vznikajú počas Sekalových pobytov v tejto krajine, do ktorej sa vracia ako dobrovoľník SarEl – Služba Izraelu. Fotografov profil napísala kurátorka jeho výstav AnneSophie Kovacs.
Miesto v tretej tohtoročnej revue dostali aj štyria moderní slovinskí básnici Neža Maurer, Milan Jesich, Milan Kleč a Alojz Ihan a pokračuje aj predstavovanie španielskych dramatikov – tentoraz je to Jordi Galcerán s hrou Grönholmova metóda alebo štyria v ringu.
Profil prvého šéfredaktora Revue svetovej literatúry Michala Bartka, ktorý zomrel v lete, napísal Jozef Marušiak, a nechýba tradičný blok recenzií a medailónky prekladateľov.
Autor: ba
