Paul s Coloradom nedávno podpísal päťročnú zmluvu na 33 miliónov dolárov. Vám sa podarilo hrať za milión dolárov ročne až v závere pätnásťročnej kariéry v NHL. Ako to vnímate?
„Že biznis NHL je zdravý a perspektívny. Len by som poznamenal, že mne sa nikdy nepodarilo zarobiť milión za sezónu. Mal som smolu, že nebola v mojom prípade kompletná a prislúchala mi len adekvátna časť. To je v poriadku.“
Finančná kríza nešetrí ani NHL, návštevy pozvoľna klesajú.
„Zjavne. Ale práve v takýchto situáciách funguje obojstranná prospešnosť kolektívnej zmluvy medzi asociáciou hráčov a klubmi, ktorá platí. V dobrom i zlom sú partnermi.“
Hráči sa zrejme budú musieť rozlúčiť so svojou vopred stiahnutou platovou istinou, escrowe tax.“
„Už teraz je isté, že zo svojej trinásťpercentnej zábezpeky nedostanú ani cent. Pred rokom dali do záruky sedem percent, a keďže ekonomické výsledky NHL boli pozitívne, vrátili im nakoniec osem. Ale už pred touto sezónou sa hráči namiesto plánovaného stropu 56 miliónov dolárov na klub museli uspokojiť len so 48 miliónmi.“
Môžu niektoré kluby zaniknúť?
Teoreticky pri strate záujmu vždy. Ale v takomto krízovom prípade im kolektívna dohoda garantuje rozloženie strát. Napríklad ak by sa klub ocitol v mínuse 15 –20 miliónov, princípy dohody by straty zmiernili rádovo na tri až päť.“
Ako vidíte budúcnosť?
„Realisticky. Po roku, dvoch, možno troch by malo všetko prehrmieť a nastať oživenie. Kríza vznikla na hypotekárnom trhu, čo znamenalo rýchle straty v biliónoch dolárov. Žiadna maličkosť.“
Kluby znižujú výšku vstupného, návštevnosť je v NHL strategickým číslom.
„Nepochybne. Nielen priamo kvôli vstupnému. Žiadny sponzor sa nerád prezentuje pred poloprázdnymi tribúnami. Základným dôsledkom každej ekonomickej recesie je, že ľudia začínajú šetriť na zábavnom biznise, menej míňajú v reštauráciách. To je neúprosná zákonitosť.“
V Saint Louis máte veľký dom. Ostane váš ?
„Nie je dôvod nič meniť. Janko je predsa jedným z mála hráčov v celej NHL, ktorý dochádza do zamestnania v Blues priamo z rodičovského domu. Navyše dcéra Kristínka pracuje neďaleko, do St. Louis lieta pravidelne na kontrolu chodu manželka.“
Kedy ste boli naposledy v zámorí?
„Počas tradičného uvádzania nových členov do siene slávy NHL pred dvoma týždňami. Naposledy sa ním stal môj priateľ Igor Larionov. Tradíciou je zápas legiend, zahrali sme si aj so Slavom Fetisovom a celou partiou, v hľadisku bolo trinásťtisíc ľudí.“
Tesnejšie než zámorskú NHL sa dotýka finačná kríza novovytvorenej ligy v Rusku a okolitých krajinách, kde už má väčšina klubov problémy s vyplácaním miezd.
„Žiaľ, neprekvapuje ma to. Všimol som si, že prepad na akciových burzách v USA je 30 percent, kým na ruských až sedemdesiat. Zrod novej konkurečnej súťaže som privítal nadšene, pre hokej je dobré, keď sa rozvíja na celom svete. Ale ten profesionálny hokej v Rusku má vážne úskalia.“
Aké?
„Chýbajú mu kultúrne, manažérske tradície a hlbšie deomkratické pomery. Zjednodušene, majitelia klubov sa správajú k zamestnancom nekultúrne. I keď hokejové tradície v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu sú, no boli stavané v nedemokratických pomeroch.“
Budúcnosť ruskej profiligy?
„Prvotná bublina nadšenia vyfučala, teraz sa musia vyvŕbiť ľudia, ktorí majú hokej naozaj radi a nezahrávajú sa s ním ako s hračkou. Zrejme sa budú musieť pohybovať v skromnejších číslach.“
V ruskej KHL našlo útočisko viacero slovenských hráčov. V NHL však vyschýna prameň našich mladých. Čím to?
„Aj tým, hoci budem trochu osobný, že v slovenskej reprezentácii mohli hrávať také esá, ako je Thomas Vanek z Buffala, ktorý je v súčasnosti najlepším strelcom NHL. A aj bratia Paul a Yan Šťastní. Škoda reči. To, že funkcionári svojho času zaváhali, nie je len ich vec, trpí celá naša reprezentácia.“
Zmenil sa váš vzťah k slovenskému hokeju?
„Najbližšiu sobotu sa chystám zahrať si s priateľmi v Piešťanoch, aj proti tímu denníka SME. To je, žiaľ, všetko. Pod vedením súčasného prezidenta ruky preč. Jeho meno mi vyvoláva zimomriavky.“
