Qualified European Professional Photographer - QEP. Tento titul v kategórii príroda má na svete len sedem fotografov. FILIP KULISEV ho získal v máji v tomto roku v Londýne. Okrem kvality je jedným z kritérií fotografia ako biznis. Fotograf, ktorý ho chce získať, si musí svojou profesiou zarábať.
Titul QEP je niečo ako norma ISO. Takýto fotograf je zaručene kvalitný. Kulisev hovorí, že QEP je vo svete pojem. „Mohol by som automaticky zvýšiť ceny svojich fotografií a prác a akceptovalo by sa to.“ Podľa neho na Slovensku ešte ľudia o tejto záruke kvality veľa nevedia, a tak sú jeho fotky stále za pomerne ‚ľudové ceny‘.
Jeho fotky visia v kanceláriách či vo vstupných halách rôznych veľkých administratívnych kolosov a hotelov. Firmy sú totiž jeho stálymi a dobrými zákazníkmi.
Nakupujú aj obyčajní ľudia. Len pred dvomi týždňami sa skončila jeho už vyše stá výstava. Táto však bola podľa Kulisevových slov „tvrdo“ komerčná. „Keď sa chce človek presadiť, musí sa prezentovať,“ hovorí.
Rozlišuje pritom dva typy výstav - imidžové, ktoré sú napríklad v Prezidentskom paláci, na Hrade, alebo v Slovenskom národnom múzeu. Druhým je predajná výstava v rôznych nákupných centrách. „Kedysi som bral akékoľvek miesto - galérie, nákupné centrá, kaviarne, biznis budovy,“ vysvetľuje Kulisev. „Zarábajú“ však oba druhy. Imidžové sú o kontaktoch, komerčné zase o priamom predaji. Spolu s obrazmi sa na nich predávajú kalendáre, dévedéčka, ale aj jeho zatiaľ jediná kniha. Druhú plánuje vydať už na budúci rok.
Fotka za dva a pol milióna
Prvú výstavu mal v shopingcentre v septembri 2001. „Paradoxne to bola moja zatiaľ najväčšia výstava. Tesne pred ňou som založil spoločnosť Amazing Planet a tým sa hoby stalo biznisom,“ objasňuje svoje začiatky.
Ako správny obchodník nemá problém dať na takýchto výstavách obrazy do akcie. Aj na tej, ktorá práve prebiehala, viselo pár takých obrazov. Prečo? Už pobudli na pár výstavách a sú „opozerané“. Akcia znamená obraz menšieho formátu za osemtisíc korún. Na jednej fotke môže pritom zarobiť aj dva a pol milióna korún. Každý záber má totiž svoju limitovanú edíciu. „Väčšinou je to sto alebo 250 kusov,“ konštatuje. Tak to vo svete profi fotografie chodí. „Mal som pár takých zákazníkov, čo chceli záber iba pre seba. Keď som im však vysvetlil, že by museli zaplatiť celú edíciu, čiže všetkých 250 kusov, cúvli. V takom prípade by som im pravdaže dal aj diapozitív.“ Zatiaľ sa však nestalo, že by vypredal celú edíciu. „Mám totiž stále novšie a novšie zábery, takže som sa do takej situácie ešte nedostal.“
Tvrdá drina
Kto by si však myslel, že chodí na dovolenky, z ktorých prinesie niekoľko fotiek a predáva ich za vysoké ceny, je na omyle. Cesty sú pevne naplánované, postupuje sa podľa prísneho itinerára. Ešte na Slovensku si zistí podmienky, napríklad o koľkej bude to správne svetlo nad jeho objektom, kam bude padať tieň.
„Nie je to také jednoduché, aby to mohol robiť každý,“ tvrdí Kulisev. „Niekedy čakám deň, ale aj týždeň na tie akurátne naplánované podmienky. Málokedy sa to podarí za hodinu.“
Poznamenáva, že mu istý renomovaný slovenský fotograf - Karol Kállay - odporučil prejsť na iný žáner fotografie. „Podľa neho som v tom, čo robím, dosiahol svoj vrchol.“
Kulisev však s takýmto tvrdením nesúhlasí. „Človek nikdy nedosiahne maximum. Vždy sa môžem nejakým spôsobom posúvať dopredu a zlepšovať,“ myslí si.
A čo by chcel dosiahnuť v budúcnosti? „Mať vlastnú galériu na Slovensku, ale aj v zahraničí.“
Človek nikdy nedosiahne maximum. Vždy sa môžem nejakým spôsobom posúvať dopredu a zlepšovať
Viac na www.leaders.sk
Autor: Katarína Ragáčová
