BUKUREŠŤ, BRATISLAVA. Keď v roku 2007 vstupovalo do Európskej únie, bolo Rumunsko považované za čiernu ovcu. Skorumpovaní a rozhádaní polici však nakoniec krajinu priviedli k vysokému hospodárskemu rastu a nízkej nezamestnanosti. V nedeľu Rumuni rozhodnú, ako ďalej.
Do prvých parlamentných volieb od vstupu do Európskej únie ide Rumunsko s menšinovou vládou. Po tých predchádzajúcich, v roku 2004, vytvorili koalíciu štyri strany od liberálov, cez konzervatívcov až po stranu maďarskej menšiny. Dnes v nej zostali už len dve. Najprv pre konflikty s ostatnými odišla nacionalistická Konzervatívna strana. Neskôr premiér pre spor s prezidentom vykopol ministrov z Demokratickej strany.
Rovná daň ako ťahák
Premiér Calin Popescu Taricean necháva za sebou slušnú bilanciu. Krajinu, kde sa Dunaj vlieva do Čierneho mora, priviedol do Európskej únie. Jej ekonomiku inak ďaleko zaostávajúcu za priemerom únie doviedol k 8,5–percentnému rastu.
Najväčší balkánsky štát však okrem vysokej inflácie už začína pociťovať globálnu ekonomickú krízu. Automobilka Dacia obmedzuje výrobu a prepúšťa.
Ekonomická kríza bola jedným z hlavných motívov predvolebných bilbordov. Demokratická liberálna strana spriaznená s prezidentom Traianom Basescom jej navrhuje čeliť udržaním 16–percentnej rovnej.
Jej rival, Sociálnodemokratická strana, naopak navrhuje výnimky pre najchudobnejších. Do parlamentu by sa podľa prieskumov mala dostať aj proreformná Národná liberálna strana premiéra Tariceana.
Voľby po novom
Krajina, ktorá demokraciu pozná sotva dve desaťročia, má však aj iný problém. „Nebola tu žiadna skutočná debata, žiadna kampaň,“ povedal SME analytik z bukurešťského Inštitútu pre verejnú politiku Adrian Moraru. „Bolo to veľmi nudné, frustrujúce.“
Dôvodom je nový volebný systém. Doteraz sa poslanci 332–členného parlamentu volili na základe straníckych kandidátok. Cez víkend budú Rumuni experimentovať. Vyskúšajú si väčšinový systém, v ktorom každý poslanec zastupuje jeden volebný obvod.
„Kandidáti sa tak sústredia na lokálnu kampaň, aj napriek tomu, že rozhodovať budú na centrálnej úrovni,“ vysvetľuje Moraru. „Novému systému nerozumejú ani strany, ani občania,“ dodáva analytik.
Od nového volebného systému si Rumuni sľubovali väčšiu zodpovednosť a zníženie korupcie, za ktorú Bukurešť ešte stále karhá aj Brusel. „Zodpovednosť však neprichádza zo dňa na deň,“ povedal Moraru.
Povolebné koalície sú podľa neho možné všetky. Najväčšou zmenou, ktorú nedeľné hlasovanie môže priniesť, je vyradenie dvoch extrémne pravicových strán z parlamentu.
V krajine plnej národnostných menšín zmiernil rétoriku aj predseda extrémistickej strany Veľkého Rumunska Corneliu Vadim Tudor.
Známy antisemita sa na všeobecný úžas začal označovať za priateľa židov – „filosemitu“.
Základné fakty
Počet obyvateľov: 22 miliónov
Národnosti: Rumuni (89,5 %), Maďari, Nemci, Ukrajinci,Slováci
Náboženstvo: pravoslávne (86,8 %), rímskokatolícke (4,7 %)
Rast HDP: 6 % (2007)
Nezamestnanosť: 7,3 % (2006)
Inflácia: 4,9 % (2007)
Od roku 2004 je členom NATO a od roku 2007 aj Európskej únie.
Zdroj: ČTK
