Matti Nykänen je najúspešnejším skokanom na lyžiach v histórii. Vyhral všetko, čo sa dalo: olympiádu, majstrovstvá sveta, šampionát v letoch, Svetový pohár, turné Interšport. Triumfoval na stredných, veľkých i mamutích mostíkoch. Niekoľko pretekov vyhral aj v Kuusame, kde sa cez víkend začal nový ročník Svetového pohára.
„Výnimočný talent. Celé Fínsko ho obdivovalo, ja som nebol výnimkou,“ vravel o ňom krajan Sasu Hovi, brankár v hokejovom Slovane Bratislava. „Ale čo sa s Mattim stalo po skončení kariéry, to už neviem pochopiť. Doskočil až na dno.“
Patril mu svet
Rodák z Jyväskylä (1963) mal mimoriadne nadanie, vybral si šport odvážnych mužov. Prvé veľké víťazstvo vybojoval ako 18-ročný na veľkom mostíku na majstrovstvách sveta v Osle. A v ďalších sezónach pridal ešte štyri tituly. Ovládol skokanský svet osemdesiatych rokov.
Vzrušujúce súboje zvádzal s Jensom Weissflogom z bývalej NDR či s rakúskou armádou skokanov. Už vtedy sa pošuškávalo, že fínsky skokan s detskou tvárou sa rád divoko zabáva v baroch.
V Sarajeve 1984 vybojoval na veľkom mostíku prvé olympijské zlato, o štyri roky v Calgary si spravil na snehu medailovú žatvu - ako dosiaľ jediný bral zlato na obidvoch mostíkoch a ešte aj v tímovej súťaži.
Jeho štyri glóbusy za prvenstvá vo Svetovom pohári vyrovnal vlani poľský orol Adam Malysz, no celkových 46 víťazstiev zostáva nedotknutých.
V roku 1986 doletel na mamute v Planici na 191 metrov. Rok držal svetový rekord, kým ho na tom istom mostíku neprekonal Poliak Piotr Fijas.
Nykänen bol pretekárom bez nervov, v kritických momentoch predvádzal najlepšie výkony. Mal ideálne miery pre skoky 178 centimetrov a 56 kíl, dokonalý cit pre odraz. Vo vzduchu výborne ovládal lyže klasickým štýlom, doskočil ukážkovým telemarkom.
Až na konci Nykänenovej éry prišiel Švéd Jan Boklöv s novinkou - držaním lyží do „véčka“. Dnes už nikto neskáče inak.
Lyže zamenil za vodku
Aj po roku 1993, keď zanechal aktívnu kariéru, sa Matti dostával na titulky fínskych novín. Ale už v smutnejšej podobe.
Nečakane sa dal na dráhu popového speváka, no jeho hlas v hudobnom priemysle ďaleko zaostával za výkonmi na mostíkoch v športovej dráhe. Prepadol alkoholu a v zúfalstve si v Helsinkách vyskúšal aj rolu striptéra v bare. Pri finančných suchotách rozpredal všetky svoje medaily.
Bol neznesiteľný, tvrdili jeho prvé tri manželky Tiina Hassinenová, Pia Hynninenová aj Sari Paanalová. S bývalou športovou hviezdou žiadna z nich nevydržala žiť dlhšie ako tri roky. Počas tretieho manželstva si Matti dokonca dal zmeniť priezvisko na Paanala, po rozvode sa vrátil k svojmu.
Nykänen v alkoholovom opojení vyčíňal, škandál striedal škandál. Často bol na prvých stránkach bulváru.
Koniec všetkých žartov prišiel, keď s promile v žilách začal byť agresívny. Vo februári 2003 ho polícia zatkla, pretože na štvrtú manželku Mervi Tapolovú v domácej hádke vytiahol nôž. Po fláme sa s ňou pohádal o kúpe nového auta a aby zvýšil silu svojich argumentov siahol do kuchynskej zásuvky.
Dva razy sedel v base
O dva mesiace neskôr priniesol denník Iltalehti šokujúcu informáciu, že Matti Nykänen chcel spáchať samovraždu. „Áno, bol som pripravený vziať si život,“ priznal fínskym novinárom. „Už som vedel, kde zoženiem zbraň a ako ju budem musieť použiť. Nakoniec sa mi predsa len zachcelo žiť.“
Dostal sa aj do starostlivosti psychiatrov. „Spočiatku som mal problémy s nimi hovoriť otvorene, no potom sme našli k sebe správny prístup. Azda mi to pomôže. Problémy boli oveľa hlbšie ako len alkohol. Bol som nespokojný sám so sebou.“
Predsavzatia, aké si dával napríklad pri oslave štyridsiatky, že úplne zmení svoj životný štýl - zabudne na pijatiku a bude jesť samé vitamíny - nemali nijakú hodnotu. V skutočnosti sa znova a znova vracal k alkoholu, jeho agresivita sa stupňovala.
V októbri 2004 ho už natvrdo zavreli do basy. Dva mesiace predtým opitý pobodal 59-ročného Aarna Hujanena. Na chate manželky Mervi pri meste Nokia neďaleko Tampere sa popíjalo, hrali spoločenské hry a keď Nykänen prehral súťaž v ťahaní sa za prsty, stratil nervy. Nožom zaútočil na rodinného priateľa. Trinásťcentimetrovou čepeľou ho dva razy zasiahol do chrbta.
„Takmer som prišiel o život,“ vypovedal na súde Hujanen. „Rany som dostal blízko veľkých ciev. Tak mi to povedali lekári.“ Zároveň však prosil súd v Tampere o oslobodzujúci rozsudok pre Mattiho: „Prosím vás, pustite ho. Keď nepije, je to ten najmilší človek na svete.“
Nykänen si vraj nič nepamätal. „Môj klient si na tieto udalosti, ktoré mu pripadajú úplne neuveriteľné, vôbec nespomína,“ obhajoval bývalého skokana jeho právnik Heikki Salo. Dalo sa tomu veriť, lebo násilníkovi po čine namerali v krvi 3,4 promile alkoholu, jeho manželku našla polícia s vyše 4 promile a obeť mala dve promile.
Nykänenovi priťažilo, že z predchádzajúceho obdobia mal na rováši štvormesačný podmienečný trest za napadnutie manželky. Vyšlo tiež najavo, že už počas aktívnej kariéry v roku 1986 sa dopustil kradeže cigariet a alkoholu z kiosku.
Súd mu naparil 26 mesiacov za mrežami, hoci žalobca Mika Mäkinen žiadal ešte o 16 mesiacov viac.
Z trestu si odsedel polovicu a pustili ho na podmienku za dobré správanie. Lenže slobody si príliš neužil. Prišiel domov, zbil manželku Mervi - ranu na hlave jej zašívali šiestimi stehmi. Po 103 hodinách sa vrátil za mreže. Na štyri mesiace.
Pozdravy z pekla
Svoj bláznivý život opísal Matti v autobiografii z roku 2003 Pozdravy z pekla, napísal ju s rakúskym publicistom Egonom Theinertom. Ani pri jej prezentácii vo fínskej televízii nebol triezvy. „Minulú noc som sa bol trochu zabaviť,“ priznal bez okolkov. „Dal som si jeden - dva drinky a nakoniec nezostalo len pri nich. Roztočil som to, ako sa na Mattiho patrí.“
Ešte väčšiu pozornosť však priniesol film o fenomenálnom skokanovi s tragickým osudom. Premiéru mal v Helsinkách v januári 2006.
Z filmu vyplynulo, že vedenie Fínskeho lyžiarskeho zväzu vedelo o Mattiho prehreškoch v časoch aktívnej kariéry, ale ani pri opakovanej opitosti nezasiahlo.
Potvrdil to jeho bývalý tréner Matti Pulli. „Napríklad pred pretekmi na Holmenkollene v Nórsku sme ho ráno o štvrtej našli v takom stave, že nebol schopný pohybu,“ spomínal tréner. „Zaniesli sme ho do postele a nikto z nás neveril, že by o niekoľko hodín mohol skákať z mostíka. Pre hmlu súťaž o dve hodiny posunuli, Matti sa pozviechal. Keď sa začalo skákať, bol ešte opitý. Nakoniec však vyhral s výrazným náskokom.“ Nykänen svoje prehrešky vo filme potvrdil. Jeho bývalý reprezentačný kolega a dnešný tréner tímu Nórska Mika Kojonkoski poznamenal, že skákať na lyžiach v opitosti je rovnako nebezpečné, ako keď človek pod vplyvom alkoholu šoféruje auto.
„Matti bol osobitnou výnimkou,“ vravel Kojonkoski. „Bol taký talent, akoby sa so skákaním narodil. Aby víťazil, nemusel byť v stopercentnom stave.“
Vrátil sa na mostíky
Vo februári 2008 priniesli agentúry optimistickú informáciu: Matti Nykänen znova skáče na lyžiach.
Požičal si výstroj od víťaza Turné štyroch mostíkov Janneho Ahonena, predviedol skoky dlhé 37,5 a 37 metrov. Po dlhých 15 rokoch znova pocítil, ako chutí víťazstvo. Triumfoval na majstrovstvách sveta veteránov. V kategórii 40- až 44-ročných pretekárov zdolal všetkých desiatich súperov. Dobrou správou je, že o Nykänenovi odvtedy nebolo počuť nič zlé. Mohlo by to znamenať, že už toľko nepije a jeho život v Tampere sa upokojil.
Matti Nykänen
Najväčšie športové víťazstvá
Olympiáda: Sarajevo 1984 (1 zlato), Calgary 1988 (3 zlaté)
MS: 1982 Oslo (veľký mostík), 1984 Engelberg (družstvá, veľký mostík), 1985 Seefeld (družstvá, veľký mostík), 1987 Oberstdorf (družstvá, veľký mostík), 1989 (Lahti družstvá, veľký mostík)
MS v letoch: 1985 Planica
Svetový pohár: vyhral celkove 4–krát (1983, 1985, 1986, 1988) a dovedna 46 pretekov.
Matti bol taký talent, akoby sa so skákaním už narodil. A aby víťazil, nemusel byť v stopercentnom stave.
Mika Kojonkoski, bývalý Nykänenov kolega v tíme Fínska
Nabudúce: Jeden z najlepších svetových slalomárov Alberto Tomba.
 Po skončení kariéry sa Nykänen živí ako spevák. FOTO – ARCHÍV ČTK |
